DiablovoDoupě LITE - texty a odkazy

Fiction: Hail to you, champion!


Autor: Dhal


Talic dokončil poslednú piruetu Whirlu a zastavil v elegantnom baletnom postoji s mečom nad hlavou. Rýchlym pohľadom skontroloval bojové pole, ale ďalší tanček už nebol potrebný, všetci nádejní adepti na spásu sveta ležali zahryznutí do prachu arény Arreat Summit. Na bojisku zostal sám, Korlic s Madawcom si už dávnejšie lebedili v podobe zlatých artefaktov.
"Ešte že ma máte, babráci," - zlomyseľne na nich zakričal, spustil štít a tiež sa poberal užiť si krátky fajront.
"Héééj, čo je s vami? Už sa môžete premeniť!" - hlasito ich upozornil, ale sochy akosi nejavili o premenu do pohyblivej formy záujem.
Zmätene sa poškrabal za ušami. Čo sa deje? Bug? Alebo sa snáď chystá niečo na serveri? Nebolo by od veci, už to tu ťaháme bez voľného víkendu vyše dvoch týždňov...
Z úvah ho vyrušili neznáme zvuky pri nohách. Pozrel dolu a vytreštil oči: také niečo ešte nevidel.
Miniatúrny Fallen sa s ohromným entuziazmom pokúšal primerane miniatúrnou šabličkou rozsekať mu čižmu. Vyššie nedosiahol. Občas si dal pauzu, z plných pľúc zareval "Rakanišúúú" a s neutíchajúcou srdnatosťou zase pokračoval ďalej.
Talic ho chvíľu so zaujatím pozoroval. Potom ho opatrne uchopil za kožu na chrbte a zdvihol do výšky očí, aby si ho lepšie obzrel. Malého to v jeho činnosti vôbec nevyrušovalo, ďalej sa zúrivo oháňal a pokrikoval. Bol to obyčajný červený Fallen, taký, akými je prvý akt zamorený od Blood Moor až po katakomby, možno o chlp menší. Ale čo tu robí, ako sa preboha dostal až sem?
Talic trpaslíka postavil zase na zem a nastavil mu ohľaduplne druhú čižmu, nech sú doškriabané rovnomerne. Počkal ohľaduplne, kým Fallen na chvíľu zastal a s vyplazeným jazykom sa pokúšal lapiť dych, opatrne ho prstom poklepal po chrbte a upozornil ho na seba jemným "Ehm". Reakcia bola nečakaná, mrňo sa strhol, vzhliadol udatným pohľadom do výšok a s nemenej udatným vreskotom "Rakanišúúú" zmizol ako blesk za najbližšou skalou. Odtiaľ chvíľu vykukoval a keď sa mu zdala byť situácia pokojná, zavrešťal znovu to svoje "Rakanišúúú" a rozkmital nožičky aj šabličku do útoku na Talicove čižmy. Talic len bezradne rozhodil rukami a zazrel úkosom na svojich bratov. Keby nemali tváre z kameňa, určite by sa rehlili ako kone...
Čo už, musím si poradiť sám, pomyslel si. Tento škriatok je určite dôvodom toho, že je tímu Pradávnych odrieknutá zaslúžená pauza.
Zdvihol škriatka znovu do výšky a matne si pripomenul Madawcov nácvik bojových pokrikov: "Huááá, Huááá," - zareval, to mal byť War Cry... Príliš sa síce nepodaril a Madawc bude mať určite zopár štipľavých poznámok, blbec jeden, ale aspoň to zabralo. Fallen sa v lufte otočil a rozvíril nôžky do simulácie úteku. Keď usúdil, že je v bezpečí, zase sa otočil a hľadel na Talica. Vhodnejšia chvíľa na rozhovor ešte nebola.
"Hail to you, bojovník," - pozdravil predpisovo Talic. "Kto si a kde sa tu berieš?"
"Ja Fallen WeAreMany ty pako, ja zachlomoždiť každý smradľavý bastard, ja zabiť Baal, ja zachrániť celý svet, Rakanišúúú" - zapišťal bojovník a pokúsil sa znovu zapracovať mečíkom.
"Hej, hej, hej, pribrzdi mladý," - usmernil ho barbar a čuduj sa svete, zabralo to. "Odkiaľ máš takéto voloviny?"
"Žiadny voloviny ty pako, očúvať realmhráč a dozvedieť. Šecci realmhráč zabiť Baal, aj WeAreMany realmhráč, zabiť Baal. Ty pako. A ľahnúť na zem, ja odseknúť ti hlavu, Rakanišúúú."
"Aha. A to ti nepovedali, že ty si príšera a ako taká máš Baalovi pomáhať? A že na záchranu sveta nárok nemáš, lebo na to nie si nadizajnovaný? A že máš čučať doma v prvom akte a tam škodiť?"
"Trt makový, ty pako. Realmhráč povedal získať ekspirijenc. Schovať sa realmhráč do inventory a byť perfekt líčer. Získať level a byť superman a superfallen. Ja mať už level dvadsať a tri v utekaní z boja, ty pako. Rakanišúúú!"
"No to je nádherné. Tak ty si sa prepašoval až sem, ty pako! Fuj, čo to hovorím, úplne si mi pošahal gramatiku... A ty nevieš, čo môžeš zapríčiniť? Že kvôli tvojmu hrdinstvu sa môže zrútiť server? Že tisíc príšer bude bez roboty? Vieš to, ty pako?" - Talic samozrejme blufoval, to vieme všetci, battlenet znesie podstatne horšie voloviny. Nuž ale, čo robiť zoči-voči takémuto stvoreniatku?
Fallen sa zarazil a tvárička sa mu skrivila.
"Buééé," - zavrešťal a slzy ako hrachy sa mu kotúľali po líčkach. "ja nechcieť nič posrať, ty pako. Rakanišúúú!"
"Oukej, nerev mi tu. Voľačo vymyslíme. Počuješ?" - nárek neprestával. Talic si včas spomenul na svoju paródiu War Cry a s nechuťou ju zopakoval. "Huááá, Huááá!" - pomohlo to zase, ale tie reči, čo budú potom...
"No vidíš, ty... champion. Udeľujem ti čestný titul záchrancu ľudstva, nech sa nemusíš pechoriť až za Baalom, ani na to nie si poriadne oblečený. Mohol by si prechladnúť," - opatrne vyhýbajúc sa usoplenému nosu zotrel malíčkom škriatkovi slzy. "Teraz môžeš ísť domov," - postavil ho na zem a pokúsil sa ho potľapkaním po chrbte nasmerovať k bráne.
"Buééé, ty pako, ja nechcieť ísť domov! Tam ma všetci otĺkať. Ja nie debil, ja champion, ty pako Rakanišúúú..."
Talic mal už dosť celého cirkusu.
"Povedz mi ešte raz pako a ja ťa..."
Spásonosná myšlienka mu preletela hlavou. Vytiahol z opaska mobil, vyťukal pár znakov a netrpezlivo očakával odpoveď. Po minútke mobil zapískal, Talic nedočkavo skontroloval display a tvár sa mu rozžiarila.
"Poď sem, champion. Mám pre teba džob dôstojný hrdinu. Jedna moja kamoška má pre teba teplučký flek, ani domov sa vracať nemusíš. Oukej? Pozri, tam dole je to," - ukázal škriatkovi Harrogath v hlbine pod nimi.
"Oukej ty pako, ako tam dostať? Brána zamknutý, ty pako. Aha, ešte musím Rakanišúúú povedať!"
Talic sa poškrabal po hlave, toto bola dosť nepríjemná časť plánu.
"Musím zakúzliť, lebo brána sa otvoriť nedá" - zaklamal. Nemal pochybnosti o tom, že spôsob cesty, ktorý vymyslel, by Fallen odmietol a naháňať pol hodiny po aréne šampióna s levelom úteku dvadsať tri nemal chuť. A Malah predsa sľúbila, že prichystá vankúš.
"Postav sa sem a zatvor oči. Ja ťa zatočím a ty musíš spraviť so zatvorenými očami dvadsať krokov, potom sa aktivuje teleport. Ale neopováž sa oči otvoriť, ináč ťa to hodí domov!"
WeAreMany bez odvrávania poslúchol. Talic ho zatočil a nasmeroval k okraju priepasti, presne k miestu, odkiaľ zvykol skákať do harrogathskej krčmy.
"Môžeš," - zavelil.
Škriatok poslušne vykročil a počítal. Pri čísle deväť bolo počítanie prerušené výkrikom, ktorý postupne tíchol v tristometrovej hĺbke...
Pradávni sa zaslúženého oddychu predsa len dočkali.

Epilóg
Napriek sľubu, ktorý Malah esemeskovala Talicovi, sa baba samozrejme na nejaký vankúš zvysoka vykašľala a krpec dopadol dosť tvrdo na Talicovu lavicu v jej krčme. Našťastie bol na tvrdé zaobchádzanie zvyknutý a žiadnu výraznejšiu ujmu okrem hrčí na hlave neutrpel. Malah získala grátis jedného pomocníka do kuchyne a výčapu. WeAreMany bol s novým miestom pomerne spokojný a návštevníkom s hrdosťou referoval o svojich dobrodružstvách, hlavne keď si čuchol k extradryjáku.
Talic mal z celej príhody dosť zmiešané pocity, výsmech Pradávnych za pokusy s War Cry bol nemilosrdný, ale na druhej strane nejaký ten pohárik na účet podniku, ktorým ho zvykol tešiť harrogathský šampión (keď sa Malah nedívala) tiež nebol na zahodenie.