DiablovoDoupě LITE - texty a odkazy

Fiction: Howl of Vengeance


Autor: Dhal

Mohutná brána sa z dunením zabuchla. Aréna zostala prázdna, len tri zlaté monumenty mĺkvo hľadeli k oblohe.
Madawc prvý pohol hlavou, opatrne sa rozhliadol.
"Ok, vžduch čistý."
Sochy ožili. S tichými vzdychmi na perách si poodopínali brnenia a vyzuli ťažké čižmy. Korlic kládol nohy trochu naširoko a v rukách držal roztrhnutý suspenzor. Neustále si siahal do rozkroku.
"Kickassky by mali zakázať, svine akési. To nevedia, že kopať sa má do hlavy a nie sem? Keby ju kopol dakto medzi nohy, tak by... čo to trepem? Veď je to baba a nemá ani potuchy..."
"Máš to dobré, len si to neškrab," - nedal sa vyrušiť Talic zo sústredeného a výdatného škrabania sa po celom tele. "Oproti elektrine je to šuviks, tá sorcka musela mať Lightning aspoň na štyridsiatom leveli. Kurva, kedy nám konečne dajú nevodivé brnenia?"
"Vy šte frajeri," - zanariekal Madawc, ktorý z nejasného dôvodu prehrabával piesok. "Váš ašpoň užemnili legit prostriedkami, ale ten barbar mal Ith meč, ešte furt mi šumí kokoš. Nečumte tak a pomôžte mi hľadať žuby, každú chvíľu tu môže byť nová parta, ako budem potom kričať?"
"Len sa nepototo, keby si minule neprechľastal s Impami chránič na zuby, mohol si byť fit. Ale je fakt, že už by nám blizzíci mohli hodiť aj niečo nové, máme predsa nárok na erárne oblečenie - no nie?" - Korlic vŕtal Gullom dierky do suspenzora a látal ho koženým remienkom. Asi sa už cítil lepšie, lebo frekvencia siahnutí do rozkroku sa znížila.
"Do riti aj s takýmto šuntom," - uľavil si, keď mu hrot noža zaliezol pod necht a šmaril nič nechápajúci Gull o skalu.
Talic príliš nevnímal okolie.
"Tie brnenia by mohli mať aj azbestovú vrstvičku proti firewallom... Fazóna by síce nebola nič moc, ale tá pohodička," - roztúžene zašepkal.
"Ažbešt je žakážaný," - Madawc už našiel aj posledný rezák a skúšal ho napasovať do dolnej čeľuste. "Fuj, šamý piešok, dežinfekčia by ša nenašla? Šak nachytám herpeš."
"Á, zas by si chlastal, čo? Že ti hanba neni, veď si ešte ani celkom nevytriezvel, ťahá z teba jak z pálenice. Zamysli sa nad sebou chlapče. Ináč, neviem, neviem, neni som síce bonzák, ale to vieš. Keď mi tu budeš nabudúce vykrikovať Find Item namiesto BO, tak sa už neudržím a budem si pýtať do partie Duriela. Alebo to tu jednoducho zapichnem a idem k Fangskinovi, tam ťa killnú nanajvýš raz za deň. Lehárko, aj to brnčo si môžu s veškerou úctou votknúť za širák," - Talic sa zase raz rozohnil.
"Fakt by nebolo od veci," - Korlic si navliekol poplátaný suspenzor a váhavo ho skúšal rozchodiť. "Á, á, aúú, nie je dakto Cold Enchanted, nech si to schladím?"
"Sorry, veľký brat," - precedil cez zuby Talic, keď nakukol do hanheldu - "na budúce kolo tu mám akurát MSLEB, to ti asi nepomôže. A tamten tupec bude PI, teš sa kámo, sorcky si ťa vychutnajú. Veď si aj ty zaspievaš o azbeste a tie kecy o zákazoch ťa rýchle prejdú."
Madawc vystrašene zažmurkal a zub mu vypadol z prstov.
"Malo by ša š tým volačo robiť. Šak to neni šranda, každá blbá ama už má Windie š Eth. Toť Pindle minule bol na pšychi..., pšycho..., teda u toho dochtora na hlavu. Každý od neho len pýta: daj Arkane, daj Kathosy, daj Hellslajer. Kde to má ten chudák chlapeč brať?"
"Možno by sa dalo," - nevinne nadhodil Korlic a okázalo sa tváril akože o nič nejde. Nereagoval na spýtavé pohľady a strašne dôležito sa zamestnával hľadaním odhodenej dýky, veď čo keď mu ju dakto z budúcich návštevníkov zhabe?
"Neblbni, veľký brat, povedz o čo go. Alebo náš len naťahuješ?" - Talic sa konečne prestal škrabať.
"Nooo, vraj by sa niečo našlo, spomínal to nejaký botík práve od Pindla. Aha, keď už o ňom hovorím, zháňal cyankáli, neviete načo mu bude?"
"Čyankali už nepotrebuje, hovoril že nepomáha. Úplne napošledy hovoril, že ošikový kolík, češnak alebo štrieborná britva šú lepšie..." - Madawc mal čerstvejšie informácie.
"Neskáč mu do huby, debko." - uzemnil ho Talic. "Nenechaj sa rušiť brácho, som samé ucho."
"On ten bot si nebol celkom istý, ale hovoril o nejakom víruse čo behá po batláči. Vraj by sa možno dal ukecať, aby skopol pécéčko po tom, jak nám začnú ošahávať šrajn... Ale že je to dosť hustý frajer a nejaké prosbičky naňho moc nefungujú."
"Tak mu povieme, nech ši dá dobrý pozor na držku, keď je taký ťažký maník. Čo ša mu budeme prošíkať, debilovi," - Madawcov zub bol už na mieste, ale výslovnosti to príliš nepomohlo.
"Hmm, malý bráško, ty sa síce rozumieš programovaniu vírusov rovnako ako atómovej fyzike, ale čosi by na tom mohlo byť. Aj z pustej stodoly občas sova vyletí... Na držku mu asi dáme ťažko, ale pohroziť mu môžeme - a veľmi jednoducho. Povieme tomu nafúkancovi, že naňho zavoláme antivíráka," - Sherlock by mal z Talicových dedukčných schopností radosť.
"Vraj nezaberá," - skľúčene sklopil oči Korlic. "Takých múdrych ako ty už bolo dosť, ani blizzíci ho nevedia odchytiť a radšej ho maskujú spievankami o Maphackoch, botoch a dupoch."
"No počkaj, počkaj," - nedal sa len tak Talic. "Takéto reči nemôžu predsa Pradávnych odradiť, toho bohdá nebude, vymyslíme voľačo, veď načo máme zvrásnenú šedú kôru mozgovú. Aspoň niektorí," - zazrel na Madawca, ale pre toho bola takáto narážka príliš náročná.
"Možno to mám, áno, to by asi išlo," - zvolal Talic po chvíli. "Ako sa volá ten dedulo dolu v Harrogathe? Cain? Tak ten vraj vie identifikovať kadečo. Zabehneme tam po polnoci, vtedy je na Eurorealme trochu voľnejšie, uchopíme dedka a dotiahneme ho na server. Milému vírusu povieme, že sme za ním pribehli na priateľskú návštevu, len tak medzi rečou zahlásime, že by pre nás takú a takú maličkosť mohol urobiť, lebo inak by sa - len nedopatrením, ako inak - mohlo stať, že by mohol byť identifikovaný. A len tak, zase ako že nič, mu popíšeme tvrdý život v ZOO pre takých ako on. Nesmieme zabudnúť pripomenúť mu, že tam ani Greenpeace ani Sloboda Zvierat nemá prístup. Veď ten tvrdý frajer zmäkne viac, ako po noci strávenej s Atmou..."
Všetkým trom sa rozžiarili tváre, Madawcov úsmev ale prezrádzal, že v piesku arény by sa niekoľko zubov ešte našlo. Z radostných úvah ich však vyrušilo vrznutie dolnej brány.
"Dosť bolo rozkoše, chlapi, do roboty. BO, Madawc, pamätaj, BO. Už to nebude dlho trvať, čochvíľa tu budeme mať leháro ako Fangskin, čo táram, priam ako Dark Elder," - zavelil Korlic.
S dušami plnými nádeje sa rozbehli každý ku svojmu piedestálu a zmenili sa na zlaté sochy.
Niečo na tých sochách ale bolo divné. Boli akési, ako to povedať, na Pravekých príliš nedôstojné a bujaré, každá vystrkovala zuby v divokom úškľabku od ucha k uchu.