DiablovoDoupě LITE - texty a odkazy

Fiction: Let`s Get Loud


Autor: Dhal


"Toto už nie je možné, to sa mi snáď iba zdá," - Korlic sedel na kameni s hlavou hlboko sklonenou, neustále ňou neveriacky potriasal. "Koľko krát som ti už hovoril, Battle Orders, Madawc, Battle Orders! Aspoň miliónkrát a Talic tiež! Ale ty nie, ty furt len ten svoj Find Item! Keby aspoň War Cry, alebo Battle Cry! Alebo aspoň taký tichučký slabučký Shout... Jediný jeden šoutík, to chceme tak moc? To si nevieš v tej svojej dutej makovici poskladať, že na hráčov Magic Find nefunguje? A na živých už ani náhodou? Čo som komu urobil, že som takto trestaný, čo?"
To už smrdelo ťažkosťami, Korlic bol inak kľuďas, ani rečí moc nenarobil, ale keď sa naštval, bolo zle. Madawc so sklonenou hlavou a zhrbenými plecami postával bokom a špičkou čižmy kreslil do piesku záhadné obrazce. Talic nechcel prilievať olej do ohňa, radšej si zahryzol do jazyka, nech náhodou Korlic vo svojom svätom hneve nevyhrabe čosi aj naňho. Našlo by sa, ej veru našlo...
"Tak čo mi k tomu povieš, ty truľo? Alebo zas len tupo prikývneš a nič sa nestane? Nič také nebude, pekne nám to vymáčkneš! Tu a teraz! Tak vrav, počúvam ťa, som samé ucho!"
"Keď ja by šom aj povedal, ale... Len tebe, nech Talic neočúva," - Madawc vyzeral ako kôpka nešťastia.
"Žiadne také bratino, sme na jednej lodi! Každý prúser je náš spoločný prúser, tak to teda láskavo vyklop!"
"Veru áno, veď..." - Talic neudržal zuby pokope a hneď to trpko oľutoval.
"Sklapni baleťák, teba sa nikto nič nepýtal. Aj na teba príde rad, neboj. Alebo sa mám hneď začať pýtať, prečo si bol minule tak zaujatý esemeskovaním, že si zabudol vytiahnuť meč a whirloval si s mobilom v ruke?" - Korlicova zúrivosť dosiahla vrchol. Talic bleskovo zamietavým gestom naznačil, že veľmi dobre porozumel a že o diskusiu na túto tému nejaví v blízkej budúcnosti záujem.
"Ešte že tak..." - Korlic sa opäť obrátil k svojej pôvodnej obeti. "Takže môžeš začať. A dopredu ťa varujem, tie tvoje večné výhovorky na stav chrupu ti nežeriem. War Cries sa kričia hrdlom, to vie každý zasraný barbarík, čo len toť z pampersiek vyrástol!"
Madawc sa ešte viac zhrbil a čosi zašomral.
"Pridaj hlasitosť, priateľu, pridaj. Alebo potrebuješ mikrofón?" - oslovenie "priateľu" bolo dobrým signálom, Korlic sa už asi časti žlče stihol zbaviť.
"Tak dobre," - hlboko vzdychol hriešnik - "ale nešmejte ša mi..."
"Nikto sa ti smiať nebude, tvoj prúser - náš prúser, už som to povedal. Tak makaj, alebo ťa treba ešte pohnať?" - z besniacej búrky zostal už len dáždik. Hromobitie doznievalo kdesi v diaľke a bola slušná šanca, že hlasitý monológ úspešne prejde do konštruktívnejšej formy dialógu.
"No, bolo to už došť dávno, bol tu taký nadupaný drujdiško š kopčom fauny a flóry. Šchytal šom jednu š maulom čež tekviču a otraš možgu šom škúšal vydýchať hentam v kúte na žemi. A doplantal ša tam taký hnušný chlpatý medvediško a jak šom tam tak tuhý ležal, tak ša mi vyšral rovno na hlavu. Keby len na hlavu, to ša dá umyť, ale rovno do ucha. Také hovno od grižžliho... Héééj, hovorili šte, že ša nebudete rehliť..." - urazenú poznámku obaja spoločníci ignorovali. Napätie sa celom vytratilo. Talic si v záchvate smiechu otĺkal hlavu o kamenný pylón a Korlic skúšal udusiť rehot dlaňou pevne pritlačenou na ústa. Márne. Po chvíli sa pokúsil zatváriť vážne.
"Je to síce zaujímavé, Madawc, ale nevidím žiadnu súvislosť medzi... buhahaháá" - nedopovedal a znovu vyprskol.
"Ách jaj," - Madawc rezignovane mávol rukou. "Mušel šom aši ž toho doštať žápal štredného ucha či čo, lebo odvtedy mám nejaký pošramotený hudobný šluch a furt ši mýlim pokriky. Fajndajtem je najľahší, je v čé-dur a šecko ša mi teraž žamení ža tento jeden blbý kráj... Ale už by šte fakt mohli preštať," - nafučal sa a urazene odkráčal ku kraju priepasti.
Korlic kývol na Talica, že už ozaj stačilo, ale kútikmi úst im stále obom pošklbávalo. Otcovsky objal Madawca okolo pliec.
"Bráško, veď to si mohol povedať skôr, mohli sme si ušetriť všetky tie ťahanice. Tvoje telesné zdravie nadovšetko, naše duševné tiež... Skúsime čosi vydumať," - zamračil sa na Talica a úspešne tým zmazal posledné známky úškrnu z jeho tváre. Talicovej analyticky orientovanej mysli to výrazne prospelo, poškrabal sa za ušami a roztočil mozgové závity do vysokých obrátok.
"Čo ja viem? Takýto prípad sme tu ešte nemali... Z môjho laického pohľadu nejde ani tak o problém fyziologický, skôr sú to následky psychickej traumy z utrpeného šoku..."
"Po ľudsky sa to povedať nedá?" - pribrzdil Korlic rozlet jeho fantázie.
"No, skúsim... Nemusel by to byť zápal stredného ucha ani nejaké poškodenie, zoschnuté zvyšky tých, ehm, exkrementov budú asi už tiež dávno preč... Skôr si myslím, že si Madawc pri každom pokuse niečo zakričať vybaví tú ostudu a zakokce sa. Pardon," - otočil sa a s tvárou v dlaniach sa tváril, že mu zabehlo.
"Dobre, a čo by s tým bolo možné robiť?" - Korlic dobre vedel o čo ide a zlomyseľne mu pomáhal pri kašľaní výchovnými buchnátmi do chrbta. Každý z nich by nadosmrti zmrzačil zdatnú kravu z Cow levelu.
"Myslím, že by sme mu mali nájsť hlasového pedagóga, aby si osviežil dávne návyky," - pokračoval Talic, keď polapil po priateľskej pomoci dych. "Samozrejme, moja predvídavá myseľ už počuje otázku: kde takého nájsť? Vidím len jediné riešenie, Sukuby dolu v jaskyniach sa zaoberajú zborovým spevom. Riskneme to?"
"Jéžišenkomarienkašvatýjožko, len to nie, Šukuby niééé," - zaryčal Madawc a pokúsil sa o útek. Korlic ho včas zachytil a preventívne pevne podržal ruku v železnom zovretí. Pozrel mu pevne do očí.
"Nedá sa nič robiť, brat môj. Je to tá oná, jak sa volá, terápija, a tá býva bolestivá. Vzmuž sa, veď si hádam nejaký Pradávny!" - bolo rozhodnuté, námietky nemali šancu.
"Big Mom šéfuje najkvalitnejšiemu zboru na Realme," - uzatvoril poradu dôležitou informáciou Talic.

"Zzaujímavé, sskutočne zzaujímavé," - zasyčala Big Mom, keď si vypočula stručnú diagnózu (bez zbytočných zmienok o trápnych podrobnostiach medvedieho zásahu, ako inak). "Niekoľko hodín sspevu by ssme mohli sskússiť. Ale zzadarmo to nebude."
Ostatných jedenásť Sukúb z jej party sedelo mlčky okolo neobvyklých návštevníkov a mlčky ich spaľovalo lačnými pohľadmi.
"To mi je jasné," - prikývol Talic, ktorý zastával funkciu hlavného vyjednávača, - "peňazí máme dosť..."
"Nie, nie, o peniazze nejde, milý môj. Márnossť nad márnossť, vššetko je len márnossť," - blysla sa nečakanými klasickými znalosťami Big Mom. "Iné problémy náss pália, či sskôr ssvrbia... Ssukuby odjakžživa nažžívajú vo výlučne žžensskej komunite a tí ssviniari z Blizzardu nám ponechali heterossekssuálnu orientáciu. Pochop, ťažžko je úbohým bezbranným sstvorám bezz pevnej chlapsskej ruky a nejakého toho pohladenia..."
Tak už je to tu, toho sa obávali... Talic prevrátil zúfalo oči k stropu vlhkej jaskyne.
"Hmm, chápem, chápem," - zašomral. "Ale musím sa o takomto, ako to nazvať, spôsobe platby, poradiť s kolegami, to iste pochopíš zase ty."
Big Mom vycerila hadie zúbky a rozoklaný jazýček jej zakmital pred bezkrvnými perami, mal to byť povzbudivý úsmev.
"Ssamozzrejme, tam nájdete dossť ssúkromia," - ukázala na tmavý kút, v ktorom hnilo o niečo menej kostí, ako v zvyšnom interiéri ich útulného obydlia.
Talic kývol a barbari sa odtiahli za ním do separé.
"Sami ste počuli. Takže, Madawc, budeš to mať ťažké..."
"Čo Madawč, žaš len chudák Madawč, ja ša na to môžem vieš čo..." - vzbúril sa oslovený. "To ša proším pekne vyšeriem na čelý Battle Orderš, radšej preštupujem okamžite k Pindlovi. A Korlic okrem toho povedal, že môj prúšer je aj náš prúšer, pravda Korlic? Nenechávajte ma v tom šamého, lebo prišámbohu budem plakať na verejnošti, to len bude reklama pre Pradávnych..."
"Má pravdu, Talic," - zasiahol do citového výlevu skrúšene Korlic. "Toho smradľavého medveďa nám bol Diablo dlžen. No nič, ak chceme mať znovu tip-top partiu, tak budeme musieť do toho ísť a pekne po bratsky sa podeliť. Alebo chceš, aby ťa tí nechuťáci z batláča otĺkali aj naďalej tak, ako doteraz?"
"No, možno aj..." - pokúsil sa Talic.
"Tak brzdi zlatko, brzdi! Nechci, aby som sa dnes rozčúlil druhý raz! Sme v tých sračkách všetci traja až po uši, tak si ich pekne všetci aj vyžerieme! Očakávam nejaké rozumné návrhy, útek medzi ne nerátam!"
"Ja som to tušil," - Talic smutne sklopil uši. "Dobre, skúsme sa teda z toho dostať s čo najzdravšou kožou. Mal by som pár návrhov..."

Keď sa po hodinke vrátili medzi nedočkavé Sukuby, Talic predostrel Big Mom predstavu barbarov o ďalšom postupe.
"V prvom rade diskrétnosť. Nikto o našom obchodnom vzťahu nemusí vedieť, narobilo by to zlú krv."
"Nám to vôbec nevadí," - jedovato sa usmiala Big Mom - "sskôr naopak, bude to pre naššu partiu výborná reklama."
"Že by? A čo ostatné Sukuby, na ktoré sa nedostane? Neroztrhajú vás takto náhodou od závisti v zuboch?" - Talic bol vo svojom živle a silný pud sebazáchovy ho nútil prekonávať sa.
"To je fakt," - uznala Mom - "radššej pomlčíme."
"Ďalej by som tu mal požiadavku na potvrdenie od vášho ošetrujúceho lekára..."
"Mysslíšš assi veterinára," - skočila mu Mom do reči.
"Ach, bože môj, ešte aj toto, tak teda od veterinára. Že netrpíte nejakými chorobami prenášanými tým oným, o čo v tomto biznise ide."
Sukuba bez slova vztýčila palec na pravej ruke.
"Ďalej ide o našu ochranu pred uhryznutím. Žiadame, aby mala každá dotyčná Sukuba na hlave Full Helm," - o uhryznutie Talicovi ani tak nešlo, skôr bolo potrebné chrániť oči barbarov pred pohľadmi do tvárí jaskynných krások. "A ešte aj manikúru a pedikúru, lebo tie pazúriská pri vašom temperamente tiež narobia paseku."
"Full Helm je oukej, ale na manikúru zzabudni. Ss čím budeme potom driapať a trhať?" - nesúhlasila Mom. "Ale sspravíme to podobne, ako na hlavičke, na rukách budeme mať War Gauntletss a na nôžkach zzvodné vyssoké čižmy."
"Fajn, môže byť. Za naše služby dáte Madawcovi šesť lekcií hudobnej výchovy a budete s ním precvičovať bojové pokriky, poznáte ich dobre z Harrogathu."
"Ššesť lekcií je moc, zzdierať sa nenecháme. Tri bude ažž-ažž, teda ak nerozzššírite ponuku sslužžieb, feššáci," - zaprotestovala veliteľka chlípneho stáda.
"No tak teda nič, zabudnime že sme sa stretli. Majte sa, kočky... Mimochodom, neviete mi poradiť, kde by som našiel o takomto čase Čikititu s jej fešandami?"
"Ty ssviňa ssvinsská! (vo virtuóznom podaní zboru Sukúb nasledovala séria nepublikovateľných výrazov, z ktorých by mohol načerpať inšpiráciu aj ten najotrlejší znalec pokriku Taunt. Skrátka profesionálky, výber hlasových pedagógov lepší byť ani nemohol). Teda dobre, šesť hodín a na Čikititu zabudni."
"No vidíš, že to ide aj po dobrom. Plácneme si?"
"Plácneme," - prikývla Big Mom a vzala to doslova. Talicov zadok ako prvý spoznal silu túžob zdravej, dobre živenej Sukuby...

Slnko zapadalo v červenej žiare za obzor. Madawc s hrdosťou precvičoval War Cries, občas sa po očku podíval na bratov, čo na to hovoria. Tí však sedeli na okraji priepasti, nohami hompáľali v prázdnote a mali si čo povedať.
"Nakoniec to nebolo až také hrozné, tie prilby bol výborný nápad," - unaveným hlasom skonštatoval Korlic a prstom si mimovoľne pohladil čierne kruhy pod očami. "Tie baby majú rytmus v krvi a ani postavičky neboli na zahodenie. Charsi by sa ale o tom nemusela dopočuť, čo povieš?"
"Za čo ma máš?" - zatváril sa Talic urazene. "Ale mojej mlčanlivosti by dosť pomohlo - necháp to zle - keby som nebol zaťažený nejakými nepríjemnými rečami o používaní mobilu. To vieš, človek trpí výčitkami svedomia a nekontroluje potom presne čo povie, niečo mu ujsť môže..."
"Keď to pomôže takej dobrej veci, tak prečo nie? Ale odteraz žiadny mobil v pracovnom čase, jasné? Plácneme si na to?"
"Oukej. Ale plácať si radšej nebudeme."