DiablovoDoupě LITE - texty a odkazy

Fiction: Prometheus unchained

Autor: Dhal

Slnko sa zastavilo nad trávnatou stepou a vytrvalo smažilo do všetkého pod sebou.
Charsi na chvíľu prestala mlátiť do nákovy a utrela si pot z čela. Aby čert bral takúto robotu, drie tu ako kôň a efekt žiadny. Aspoň ten sprostý bug by mohol dakto odstrániť! Veď je to úplne na hlavu padnuté - opraviť dokáže aj ten najdiabolskejší unikát, ale vykovať niečo elitné ani bohovi, len samý Normal šmejd! To by sa potom z toho jeden aj roztrhať mohol a aj tak si prd pomôže, zárobok stále ostáva na oslnivej úrovni podpory v nezamestnanosti.
Ešte zo dvakrát trepla zlostne do nákovy. Kašľať na to! Keď môžu mať siestu Taliani, tak čo sa tu má ona cez poludnie nadrapovať? Hlavne keď je takýto hic. Čo je horšia, ako nejaký Makarón? Jedno pivko neuškodí, Gheed práve narazil nový sud. Je to síce odporný slizký had, ale pivo má dobré.
Odviazala si koženú zásteru, kladivo zastrčila za opasok. Opláchla si spotenú tvár v sude s vodou, mokrými rukami prečesala vlasy. Nie, make-up si kvôli Gheedovi robiť nebude. A nikto iný sa tam určite nezjaví.
Vykročila do ostrého slnečného svetla. Čo to žiari tam v chládku za Gheedovým stanom? To je ale parádne fáro... Pristúpila bližšie. Lam-bor-ghi-ni, preslabikovala komplikovaný názov. Lamborghini Diablo... Hm, štýlové meno... Takýto búrak mať nikdy nebudem, vzdychla v duchu a odhrnula záves na dverách pohostinského zariadenia.
Gheed sa nejako príliš čiperne vrtel za barovým pultom, na príčine musel byť miniatúrny človiečik, čo sedel osamotený uprostred miestnosti, nohy ležérne vyložené na stole. Vlastne len jedna noha, z druhej elegantnej nohavice vykukovala protéza. Protéza... Bolo to skôr také malé umelecké dielo, materiál vyzeral na prvý pohľad ako slonovina. Bohaté intarzie sa leskli až príliš na to, aby boli z bronzu či mosadze, žeby zlato? Možné to bolo, zdalo sa totiž, že návštevník si na prepych potrpí. Módny, perfektne ušitý oblek z kvalitnej látky, asi značkový, množstvo prsteňov na rukách, ucho krížom-krážom poprepichovaná zlatými náušnicami. Lesklé čierne vlasy ulízané akousi pomádou, za uchom karafiát. Cigara, medzi bratmi tak za kilo, lenivo dymila v popolníku pred ním, v pohári vedľa bolo naliate čosi zlatisté s ľadom, čo sa jej cenou určite približovalo.
Keď začul, že niekto prichádza, nedbalo sa otočil. Potkania tvárička zakrpateného tínejdžera sa roztiahla do snahy o priateľský úsmev, pichľavé čierne očká zažiarili. Vyskočil vrtko zo stoličky.
"Charsi!" - zvolal vysokým preskakujúcim hláskom. "Sto rokov som ťa nevidel, ako sa máš, dievča? Ako sa točí biznis?"
Charsi sa zarazila a zamračenými očami sústredene skúmala mladíka.
"My by sme sa akože mali poznať, fešáčik?"
"Ale zlatko, to už nepoznávaš starých známych? Veď si len trošku poturbuj hlavičku..." - mladíkovo nadšenie zostávalo na rovnakej úrovni. "No čo, nič? Nezapaľuje?"
"Bože môj!" - ťapla sa Charsi dlaňou po čele. "Wirt! Decko nešťastné, kto ťa takto vyštafíroval? Veď si vymaškarený jak impská totemová maska! A ešte sa budeš čudovať, že ťa nespoznávam! Čo tu robíš? Veď máš vylihovať a opaľovať sa v Tristrame, kto bude hráčom rozdávať nohy na otváranie Cow Levelu?"
"Čo bolo, bolo, terazky som biznismenom," - nadul sa Wirt. "Úspešným biznismenom, musím skromne dodať. Ach, svet veľkých financií, komodít, burzových správ! Termínované obchody, Dow-Jones index, kurzový pohyb, opcie, obligácie, akcie a zmenky! Dekadentný a snobský svet rentierov, investorov, bohatých dedičov, naftových magnátov! To je môj živel, tam patrím! Ja, mladý a dravý mág bankovníctva, znalec trhov, nedostižná špička burzových hyperprofíkov, eskamotér hardcore biznisu, by som mal vylihovať kdesi na lúčke v Tristrame a čumieť do nebíčka? Takýto oný!" - pokrčeným lakťom a zovretou pästičkou naznačil veľkosť oného.
Charsi ostala prívalom slov trochu zaskočená.
"No veď ja ti to neberiem, božechráň, talent sa holt raz presadiť musí, že? No ale predsa len, mal by si hádam trčať sťa tuhá mŕtvolka v rodnej dedinke, tak si bol naprogramovaný..."
"Hej, a predtým v D1 som bol naprogramovaný ako taký podomový obchodníček pochybnej povesti, čo za pár šupov kšeftuje s nepodarkami. Svätá prostota! Keď ide naprogramovať Wirt vyvaľujúci si šunky v tej zapadnutej vieske, tak ide naprogramovať aj ľubovoľný digitálny panák, čo si tam lebedí miesto neho, to dá rozum! Blizzardíci museli už vtedy, za čias D1 vybadať, že je vo mne skrytý ten úžasný talent, preto ma nechceli pustiť do sveta a musel som tam jak taký mumák stáť ďaleko za potokom! A v D2 - to už bol vrchol, takto mrhať intelektuálnym potenciálom! Závisť, nič viac, len závisť! Ja, dobrodinec ľudstva, nevysychajúca studnica klenotov výzbroje a výstroje..."
"Pred chvíľou si hovoril, že si predával nepodarky," - postrehla kováčka drobnú nezrovnalosť.
"Básnická metafora. Aby sa to lepšie počúvalo. Kde som prestal? Aha, takže ja, bezodná pokladnica neoceniteľných zdrojov pokroku na víťaznej ceste hrdinov som sa v D2 ocitol v pozícii pripútaného Titana. S pár šupmi vo vrecku. Vôľa bohov ma prikovala ku Kaukazskej skale a zástupy supov mi rvú končatiny z tela... Aby cez noc dorastali a znovu slúžili ako suveníry tým odporným..."
"Nepreháňaš trošičku? Zoberú ti akurát jednu drevenú nohu, no bóže, je tam toho!"
"Ha, tak je tam toho, vravíš?" - rozčúlil sa mlaďas. "A čo takto myslíš, ty múdra, odkiaľ mám brať stále nové protézy? Čo myslíš, prečo v Tristrame nerastú stromy? Už nerastú, ak mám byť presný. Jednoducho preto, že som v každej prestávke musel pekne-krásne doskackať na jednej nohe k ľubovoľnej drevine a nožíkom si vystružlikať hnátu novú! A to dokonca ako teoretická mŕtvola! Ďakujem, neprosím!"
"No dobre, chápem, môžeš sa upokojiť." - Charsi sa podarilo na tvári vykúzliť ľútostivú grimasu - "Ale ako to robíš teraz, veď náhradné nohy potrebuje aj ten tvoj digitálny kaskadér?"
"To je jeden z dôvodov, prečo som sa tu po dlhšom čase zastavil. Doviezol som zásobu nožičiek, dvadsať kubíkov dreva nejaký čas vydrží. Tak ma napadá, veď ty máš na sklade predsa celú kopu Horadrických kladiviek, nie?"
"No mám, ale tie potrebujem ako surovinu na výrobu..."
"Mne stačia rúčky, tie sú ti nanič," - Wirt sa vrtko pritočil ku kováčke, objal ju okolo pása a pozrel oddaným pohľadom hore, kde sa mu vo výškach strácala jej tvár. "Rozmerovo perfektne vyhovujú a som ochotný ich od teba pravidelne vykupovať za veľmi rozumnú cenu."
"Ber si ich zadarmo, biznismen. A okamžite zlož tú paprčku z môjho zadku!"
"Mal by som?" - úprimne sa začudoval mladík. "A prečo?"
"Je na to viac dobrých dôvodov. Za prvé, si ešte mladistvý. A na rozdiel od tých rúčok ani rozmerovo nevyhovuješ."
"No dovoľ, že vraj mladistvý!" - zhrozil sa Wirt. "Keď chceš vedieť, tak som jednou z mála NPC postáv, ktoré preliezli z D1 až do LoD, čo keby si mi vykala? Takýto argument neberiem. Veľkosť je trochu iná vec, ale mám jednu moc zaujímavú knižku, až z Indie, požičiam ti ju. Ako sa len volá? Kam na túru? Nie, to nie je ono... Krava na skútri? Ani to... Že by Krásy tura? Veď si spomeniem. Sú tam perfektné návody, ako podobný hendikep prekonať. Aj veľmi názorné obrázky sú tam, ako živé."
"Za druhé, som zadaná, takmer vydatá. Ešte nie celkom, ale na radnicu ho už nejako dokopem. Korlic je chlapisko ako hora a keď ťa tu takto zbadá, tak z teba za tri sekundy spraví štyroch, ale podstatne menších. Odporučila by som ti vhodnejšiu knižku, volá sa Urob si sám v domácnosti a na chalupe..."
"Aspoň máš alibi, keď máš koreňa," - pokrčil Wirt plecami, k literatúre sa nevyjadril. "Času dosť, tipujem že je zamestnaný a len tak sa tu neukáže. To neberiem. Máš ešte niečo?"
"Tak teda za tretie, ty chlípne prasa! Tu mám kladivko, mám doma síce aj väčšie, ale toto stačí. Keď ťa s ním raz pretiahnem po hlave, tak všetky tvoje rozbehnuté kšefty zostanú sirotami a Korlic si nebude musieť špiniť ruky, ostane naňho len odstránenie mŕtvoly. Zrovna tam, kde parkuje ten tvoj pekáč, je ideálne miesto na peknú hlbokú jamu."
"Aha," - rozvážne skomentoval Wirt, opatrne o krok ustúpil a ukázal dlane. Aby bolo vidieť, že sa ničoho nedotýka.
"Tvoje argumenty boli veľmi presvedčivé, hlavne ten, že si už zadaná. Veď ako by som sa mohol miešať do úprimnej lásky dvoch mladých krásnych ľudí? Pripime si na vaše spoločné šťastie, čo si dáš? Pozývam ťa. Hej, pikolík, obslúž dámu!"
Gheed najprv zmätene pohľadom pátral po dáme, potom mu ale zaplo, poslušne naklusal a pivko s bohatou čapicou bolo okamžite na stole. Wirt mu ležérne hodil zlatú mincu a úctivých Gheedových poklôn nebolo konca-kraja.
Odpili si, reč na chvíľu ustala. Až po pár minútach sa Wirt znovu ozval.
"Dobre ti to kecá, dievča, to je základ v našej branži. Vizáž tiež ujde, aj keď trochu mejkapu by pomohlo. Ale hlavne tá urastená postava! Viem si ťa veľmi živo predstaviť, ako sa hrozivo vystieraš nad nejakým vyplašeným obchodníčkom a vysvetľuješ mu mierumilovne svoje predstavy o kontrakte. Chichi! Nepridáš sa do toho cirkusu? Šikovným patrí svet."
"Srdečná vďaka, chlapče. Nepridám. Je mi dobre tam, kde som."
"Ale veď sa neondej, ani nevieš, o čo ide. Mám tu vybaviť ešte jeden malý kšeftík, poď sa sama pozrieť, ako to vo svete chodí," - nedal sa odbiť svetobežník. "Je to v podstate dosť trápna vec, kravy protestujú, že poskytujem kľúč k vstupu do ich levelu. Ako by som za to mohol... Nejako to musím uhrať k všeobecnej spokojnosti."
Charsi zbystrila pozornosť. Kravy protestovali už dosť dávno, to vedel každý. Ale ako sa z toho chce tento pinďúr vykecať, to prekračovalo možnosti jej fantázie.
"Tak na to sa pozriem, kravy nie sú až také tupé, ako si myslíš, rožkom ich neopiješ. Halapartne majú sakramentsky ostré, skús im povedať niečo, čo sa im nebude páčiť a domov pôjdeš nakrájaný na tenké, veľmi úhľadné plátky, aj na estetiku si totiž potrpia..."
"Takých už bolo," - mávol Wirt nedbanlivo rukou. "Máme ešte pár minút času. Hej, Pikolo, ukáž, čo máš na sklade! Myslím tým gambling, nie nejaký brak, čo pretŕčaš vo výklade."
Gheedovi sa v očiach zažali lačné plamienky, na toto čakal už aspoň hodinu. Bleskovo dotlačil ku stolu presklenú vitrínu so svojimi neidentifikovanými pokladmi.
"K službám, vzácny pane. Dovolil by som si ale požiadať o platbu v hotovosti, doba je zlá, banky krachujú jedna za druhou..."
"Ach, doba kamenná. Kedy si zvyknete na bezhotovostný platobný styk, barbari? Ešte že som predvídavo pár miliónov vložil do kufra."
Wirt profesionálne prižmúril oči a zahľadel sa na ponúkané exponáty. Potom si do oka založil nejaký špeciálny optický prístroj, aký vraj používajú bruselskí brusiči diamantov, a znovu sa zahľadel do vitríny. Päť, desať sekúnd. Potom bez slova ukázal: to, toto, aj toto. Aj tento kúsok, ešte aj tamten. Dosť, zvyšok tovaru gestom zamietol.
Gheed chvíľu počítal, potom na papierik napísal roztrasenou rukou sumu.
"Len toľko?" - začudoval sa Wirt, keď naň pozrel.
"Na," - hodil mu dobre napchatý mešec - "drobné si nechaj. A teraz ukáž, čo sa z toho vyvrbí."
Pri identifikácii predmetov sa ozývalo ťahavé skučanie. Spočiatku len ľahké, ale s narastajúcim počtom identifikovaných predmetov sa stupňovalo. To Gheed zavíjal nad klenotmi, ktoré Wirtovo oko bezpečne rozoznalo medzi haraburdím. A že vraj na SoJ je šanca jedna ku sto tisíc... Ťažký profík, tento mládenec, kto by to povedal?
Wirt nedbanlivo hodil Gheedovi kľúče od auta a prikázal mu veci odniesť do kufra.
"Tak mu treba, lumpovi," - Charsi sa úprimne potešila. "Ako si to dokázal?"
"Bežná záležitosť u obchodníkov s drahými kovmi a starožitnosťami," - pobafkával si nadaný dorastenec z cigary. "Mám taký maličký detektorček kovov, keď sa skombinuje s Identify Scrollom, tak na displeji sa ukáže potrebný údaj."
"Ale to je podvod..."
"Kde to žiješ dievča?" - úprimne sa začudoval jej spoločník. "Požieraj, lebo budeš zožraná. Taký je svet. Krutý a bezcitný. Ešte že my, predátori, stojíme na vrchole potravinového reťazca."
Pozrel sa na hodinky.
"Poďme, hovädzí dobytok nás už netrpezlivo očakáva."
Wirt bol dosť naštvaný, keď zistil, že jeho autíčko portálom do Cow Levelu neprejde. Chtiac-nechtiac musel celú trasu odkrivkať po vlastných.

Kráčali po zelenej lúke. Wirt príliš neobdivoval extravilán, dával skôr pozor, aby si nezničil topánku z hadej kože šliapnutím do zvyškov kravského zažívania. Nevenoval pozornosť ani záplave zachmúrených kráv, ktoré sa pred nimi rozostupovali a vytvorenou uličkou ich smerovali na správne miesto. Bolo ich veľa, veľmi veľa a čepele ich halapartní sa v lúčoch slnka nebezpečne blýskali. Ulička sa za nimi okamžite zatvárala, vstupný portál bol schovaný kdesi za masami tiel dobytka. V Charsi narastal strach. Nemala som sem chodiť, nemala...
Po pár minútach dorazili do veľkej ohrady.
Uprostred postávala krava nadmernej veľkosti, Jeho Veličenstvo Cow King osobne.
Wirt sa mu poklonil presne tak, ako káže etiketa kráľovských dvorov. Nezdalo sa, že by to na okolie urobilo nejaký dojem.
Kráľ sa tváril, že sem dorazila len čerstvá zásielka vzduchu. Napriek tomu sa bez dlhého úvodu ujal slova.
"Poddaní! Zišli sme sa tu v tento deň, aby sme zbavili našu ríšu párnokopytníkov večného prekliatia. Múúú!
Tisíce nájazdníkov ničí naše šťavnaté lúky! Pod ostrím ich mečov vychádzajú navnivoč tony hovädziny! Dojivosť sa prudko znížila! Dovliekli na naše pastviny vírus BSE! Márne sa bránime, márne pod našimi kopytami skončili stovky tých odporných bastardov! Prichádzajú tisíce ďalších. Ako mor pustošia našu domovinu, Múúú! Nestačíme sa brániť, halapartne nám vypadávajú z kopýt unavených bojom... Zastavme tú pliagu, Múúú!"
"Zastavme, zastavme, Múúú!" - skandovaný potlesk (či vlastne poklep, veď kravy dlane nemajú a kopytá vydávajú len klepot) jeho slová hrozivo podčiarkol.
"Áno, zastavme! A aj zastavíme, Múúú!"
Zase poklep a skandovanie.
"Možno sa pýtate ako... Ale odpoveď je pred nami!" - ukázal prednou nohou na Wirta. Hocikto iný na jeho mieste by sa už zahrabal do zeme, ale na tvári mladistvého obchodníka nebolo vidieť ani tieň vzrušenia.
"Áno, tento škriatok je príčinou všetkého zla! Jeho noha je magickým kľúčom od nášho kráľovstva," - nenávistne pokračoval kráľ.
"Dobrovoľne ju poskytuje všetkým divým hordám, čo bez milosti rušia mier nášho ustajnenia!"
Kráľovská ochranka mala plné kopytá práce, poriská ich halapartní ledva dokázali zadržať zdivočené kravy, ktoré sa s vinníkom chceli okamžite vysporiadať.
"Nie poddaní moji, takto nie!" - tíšil ich King. "Sme národ demokratický, ctíme si prezumpciu neviny. Nech sa len skúsi obhájiť, hajzel jeden, dáme mu šancu. Popravíme ho hneď potom, ako dohovorí!"
To bola jasná výzva, všetky oči sa obrátili na Wirta.
Ten sa suverénne vypol na špičky, dôležito si odkašľal, špicatý nos sa mu ešte viac zašpicatil a otvoril ústa k preslovu. V poslednej chvíli si však uvedomil dôležitosť nadhľadu nad masou, ktorú sa chystal osloviť, a obrátil sa s úklonom na kráľa.
"Vaše veličenstvo, som postavy neveľkej a ctené publikum v zadných radoch by mohlo prísť o slová mojej pokory..."
Kráľ ho nepovažoval za hodného odpovede, ale predsa len pohŕdavo kývol na ochranku. Pristúpili dvaja statní býci a nešetrne si vyhodili Wirta na plecia. Oblek od Armaniho utrpel týmto zásahom dosť výrazné straty na elegancii.
Wirt chvíľu balansoval na býčích pleciach. Napokon sa vzpriamil, zopakoval úspešne procedúru uvádzajúcu prejav a spustil:
"Ó, národ preveľký! Klaniam sa tisícročiam, počas ktorých vaše domestikované plemeno úspešne produkovalo mliečne výrobky vo veľmi širokom sortimente! Eidam! Maslo! Gorgonzolu! Cmar! Kaškaval! Mlieko plnotučné i odstredené! Oštiepok..."
"Hej!" - zasyčala Charsi zospodu. "To je ovčí syr!"
Wirta to v rozlete zastaviť nemohlo.
"Klaniam sa kravám i býkom, teľcom i volom! Áno, aj volom, veď tých je asi najviac... Klaniam sa aj vašim blízkym a vzdialeným príbuzným a prinášam vám od nich pozdravy a povzbudenie do ďalšieho odvážneho boja. Pozdrav od jakov na ázijských ryžových poliach, pozdrav od bizónov, od zvyškov kedysi mohutného národa zo severoamerických prérií. Die, Buffalo Bill, die! Aj od tých pár zubrov európskych, ktorí živoria v oborách a zoologických záhradách...
Áno, takéto smutné veci sa udiali a stále dejú... Ale mám pre vás aj pozdrav omnoho radostnejší - pozdrav plný optimizmu od vašich príbuzných z Indie! Z tej úžasnej krajiny, kde kravy uctievajú ako božstvo!"
V stáde zašumeli vzrušené hlasy. Božstvo? Je to možné? Kde to je tá India?
Wirtovi sa oči rozžiarili akýmsi oduševneným svetlom.
"Áno, áno, áno! Aj taký svet je!" - urobil dramatickú pauzu. Kravy mu do jednej viseli na perách.
"A ja, nehodný, darca toho pekelného kľúča k vašim šťavnatým pastvinám vám prinášam nádej, prinášam vám večný mier! Nech ste aj vy uctievané ako bohovia, nech sa vám svet kloní pred nohami!"
Stádo zahučalo. Mier! Múúú!
"Prinášam vám pokojné prežúvanie, plné bachory, čepce, biblie..."
"Knihy, ty blbec!" - opravila ho pošepky, ale dôrazne Charsi.
"...knihy i slezy! Plné vemená bez starosti o zajtrajšok, záplavu bezstarostných teliatok šantiacich na lúkach a pokojný skon na bitúnku... Aleluja! To všetko dokáže tento jediný papier, táto zmluva!" - siahol do saka, vylovil odtiaľ list papiera a víťazoslávne ním zamával.
Stádo znovu zahučalo, teraz oveľa hlasnejšie. Múúú, Mu, Mu, Mu, Múúú! Mier! Plné bachory! Šantiace teľce! Bitúnok! Múúú!
Wirt gestom utíšil publikum. Žiaril charizmou tých najväčších demagógov.
"Večná zmluva! Ale kým vstúpi do platnosti, treba sa vysporiadať s hadmi, ktorých si hrejete na prsiach či vemenách. Je medzi vami niekto, kto sa krutostiam už po veky vyhýba. Niekto, kto dokáže zneužívať štatút chráneného zvieraťa a bez úhony prežije aj ten najstrašnejší nájazd. A stačilo by tak málo! Stačilo by, aby hrdinsky nastavil svoju hruď a ako prvý padol v boji a zabránil tým ďalším obetiam. On je to!" - ukázal dramaticky prstom na Cow Kinga.
"Áno, Múúú! Tak je!" - zakričal ktosi zo stáda. Pridávali sa hlasy a v okamihu hučal celý dav túžbou po odplate. Kráľ sa zúfalo rozhliadal na všetky strany, ale úniku nebolo. Zo všetkých strán sa k nemu približovali sfanatizované kravy a hrozivo sa zaháňali zbraňami. Kruh sa zužoval, úniku nebolo.
"Počkajte, ó, národ vznešený!" - zasiahol do vývoja udalostí Wirt. Kravy zastali a prekvapené naňho pozerali.
"Uhaste plamene svojho spravodlivého hnevu, nedovoľte, aby túžba po pomste ovládla vaše ušľachtilé srdcia. Aspoň na chvíľku. Jeho podpis, jeho odtlačok kopyta je potrebný na to, aby naša zmluva vstúpila do platnosti. Potom si s ním robte, čo uznáte za vhodné...
Áno, naša zmluva. Stojí v nej čierne na bielom, že ja, Wirt prisahám, že neposkytnem viac svoju nohu nikomu, kto by so zlým úmyslom zamýšľal vkročiť na pôdu Cow Levelu!"
Výbuch nadšených ovácií ho prerušil.
"Hej, počkajte! Múúú!" - nejaký zhrbený postarší býk vyliezol pred spoluobčanov. "Bratia, veď nás vodí za nos! Ako len môže jeden kus papiera zastaviť toľkú hrôzu, Múúú?"
"Pravdu má, ako? Ako, Múúú?" - ozvali sa pochybovačné hlasy, nadšenia sa čiastočne vytratilo.
"Ach, som veľmi rád, som poctený, že môžem komunikovať s tak inteligentným a pozorným publikom! Vrelá vďaka, vážený priateľu, za upozornenie, takmer by som zabudol na to najdôležitejšie. Vysvetlím, utíšte sa, pekne vás prosím, pssst!" - pár Wirtových slov stačilo, pochybovačné hlasy zmĺkli, na lúke vládlo ticho ako v kostole.
"Je to úplne jednoduché, nohu si prilepím k telu a nik ju nebude vládať odtrhnúť!" - víťazoslávnym hlasom oznámil správu načúvajúcim. "Budem ale od vás niečo potrebovať..."
"No jasné, z kože nás oderie za takúto maličkosť! Poznáme my svojich ľudí, Múúú!" - zase zaznel nespokojný hlas z publika.
"Nie, nie je to tak! Od vás budem potrebovať naozaj len maličkosť - jedno jediné čerstvé kravské lajno tesne pred tým, ako sa otvorí portál! Z neho sa dá vyrobiť lepidlo, ktoré dokáže zázraky. Žiadne sekundové rýchlolepidlá, obyčajné poctivé kravské hovno!"
Búrlivé ovácie.
Zvyšok stretnutia prebehol rýchlym tempom. Ochranka nešťastného Kinga dostrkala k zmluve a donútila ho odtlačiť na ňu svoje kopyto. Wirt a Charsi odchádzali v jasajúcom špalieri, kravy im búrlivo mučali na slávu. Charsi sa aj ohliadla, bola zvedavá na osud vladára, ale cez záľahu kravských tiel nevidela nič. Pri portáli Wirt posledný raz hrdo zamával kravám zmluvou, a vkročil doň. Kováčka ho rýchle nasledovala.
Objavili sa v Rogue Encampment.
Charsi užasnuto krútila hlavou.
"Neverím vlastným očiam ani ušiam, neverím. To je nemožné, to sa nedá... Ty si normálne diplomatický talent, pre biznis ťa je škoda."
"No," - prikývol Wirt - "vieš, že som nad tým tiež rozmýšľal? Oblbovať viem, huba mi narástla veliká, štipka hereckého talentu sa tiež vyskytuje - to sú predsa ideálne predpoklady na dráhu politika. Rozmyslím si to ešte..."
"Počuj, Wirt, niečo mi tu nesedí" - Charsi čosi vŕtalo v hlave. "Ako chceš dodržať tú svoju zmluvu? Dobre, raz, dvakrát noha odlepiť nepôjde, zvezie sa to ako bug. Keď sa ale hráči začnú sťažovať na technical supporte, tak máš po chlebe. Lajnové lepidlá ti zatrhnú, dvojníka vymažú a ty budeš zase v Tristrame robiť mŕtveho..."
Wirt sa tajomne uškrnul.
"Prdlajs. Nikto na nič nepríde. Absolútne nič sa totiž nezmení, noha bude stále k dispozícii, cowruny budú stále pokračovať. Akurát chudák Cow King bude drobátko viac otĺkaný, ale od vlastných vďačných poddaných to možno až tak nebolí."
"Podrazák akýsi, tak ty ich chceš obabrať a vykašľať sa na zmluvu? Varujem ťa, to sa roznesie veľmi rýchle. Na tvojom mieste by som sa stajniam vyhýbala kilometrovou obchádzkou."
"Ja svoju časť zmluvy dodržím, po právnej stránke to mám ošetrené perfektne," - zatváril sa obchodník veľmi dôležito a seriózne. "Kravy budú mať na druhej strane ohromné ťažkosti dodržať svoj záväzok. Celá finta je v tom, že mi musia hovienko dodať čerstvé a pred otvorením portálu. A vzápätí musia padať domov, samozrejme že si k tomu musia portál vytvoriť znovu a hneď ho aj zavrieť, veď inak by celý tento paškavil nemal zmysel. No nemá ho de facto ani teraz, lebo pred otvorením ďalšieho portálu hráčom budem potrebovať hovienko nové a to mi musia znovu doručiť... Vymakané, nie? Aj kravy celé, aj predátor sýty..."
Charsi len neveriacky pokrútila hlavou.
"Ty si ale pekná sviňa."
"Sviňa, ale právne čistá. Niet nad jasné a zrozumiteľné zmluvné vzťahy, to vie predsa v našej branži každý. No, ja budem musieť zmiznúť. Tak čo? Nerozmyslela si si to, nepridáš sa do kolobehu veľkých financií? Hm, asi nie... Vieš čo, keby si predsa len zmenila názor, tu je moja vizitka, brnkni. Bye!" - siahol do saka a vyhodil hrsť navštíveniek. Potom svižne skočil do auta, šliapol na plyn, automatická prevodovka zakvílila, pneumatiky tiež a Lamborghini Diablo zmizlo v oblaku prachu.
Charsi sa zohla a zo zeme zdvihla jednu z vizitiek. Na luxusnom kriedovom papieri stálo zlatými písmenami:

Wirt & bros. Ltd.
Baal ave 32
Tel ++235 00 1236
Sanctuary

Bros? To akože bratia? - počudovala sa. Ale nie, to si musel určite vymyslieť. Tiež len taká metafora, aby sa to lepšie čítalo a počúvalo. Ako všetko ostatné.
Pustila vizitku na zem, do prachu k ostatným. Zdvihol sa vetrík, zahnal tú najhoršiu popoludňajšiu horúčavu. Najskôr sa len nesmelo dotkol papierových kartičiek, ale potom ich zodvihol hravými prstami a vo vírivom tanci sa s nimi stratil v diaľke.