DiablovoDoupě LITE - texty a odkazy

Fiction: Bestiarium

Autor: Dhal

1. Bestiarium
2.Shine on (Král Jan)

Čepeľ gilotíny ostro zasvišťala a tvrdo dopadla, hladkým rezom oddelená hlava sa skotúľala do koša. Kat s pomocníkmi zožali krátky znudený potlesk nepočetného publika, na chvíľu sa divákov pokúsili zaujať frajerskými pózami a pobrali sa dokončiť rutinné činnosti z popravy vyplývajúce - odpratávanie telesných pozostatkov, čistenie popraviska od krvi a delenie si osobných vecí hlavy zbaveného nešťastníka.
Štíhly šesťdesiatnik pomaly zatvoril jedno z okien galérie.
Gróf palatín Tend sa zamyslene otočil a dôstojným krokom sa pobral do trónnej siene. Ďalší neúspešný. A problém je stále tu...
Vošiel do siene a pohodlne sa rozvalil na tróne. Nebolo nikoho, kto by videl toto zneuctenie majestátu. Keby sa aj niekto našiel, nebolo komu žalovať. Pokročilá demencia degradovala oficiálneho panovníka na úroveň bábky, ktorú občas pri slávnostných príležitostiach ukazovali davu a dala palatínovi do rúk prakticky neobmedzenú moc v kráľovstve landijskom.
Vzdychol a rukou si nervózne prehrabol kučeravé šediny, ťarcha zodpovednosti doľahla naňho plnou váhou. Prekérna situácia. Ak princ Ikyou po dnešnej poprave psychicky nevydrží a zbalí si fidlátka, tak aj posledný drobný plamienok nádeje zhasne. Vytiahol z pošvy mečík a udrel ním na gong.
Herold nenáhlivo otvoril masívne dvere, nakukol do sály, nenápadne si vytrel z kútikov očí svedectvo o predpoludňajšom spánku a ležérne prikráčal k Tendovi. Nie, nebola v tom neúcta voči faktickému vládcovi Landije, to by si nedovolil ani v najtrúfalejšom sne. Jednoducho vláčne pohyby patrili neodmysliteľne k stavu heroldskému a prílišná náhlivosť by bola neprofesionálna. Zastal pred trónom, predpisovou poklonou vzdal palatínovi úctu náležiacu najvyššiemu úradníkovi kráľovstva a mlčky čakal.
Tend naňho pozrel, ostré rysy tváre stále zachmúrené.
"Herold, nejaké nové správy o princovi Ikyou? Nemali dnešné udalosti vplyv na jeho kandidatúru?"
"Nie, vaša grófska milosť. Jeho Veličenstvo Max Ikyou, Princ následník trónu Zagorionský, veľkovojvoda z Pomoria, Delty a Poriečia, vojvoda..."
"Skráť to," - umlčal ho palatín netrpezlivým gestom. "Oficiality vynechaj, sme tu sami."
"Ako prikážete, palatín. Takže na základe posledných informácií dvornej rozviedky na princa Maxa udalosti posledných dní, ako sa zdá, nemali vôbec žiadny negatívny vplyv. Naďalej si so svojím sprievodom užíva v hosťovských komnatách štedrú pohostinnosť nášho dvora, podľa môjho nepodstatného názoru až príliš. Trpezlivo čaká na audienciu. Dovolil by som si Vašej Milosti doporučiť pozvať ho čím skôr, lebo ten bordel, čo tam robia, je už..."
"Ako si dovoľuješ takto drzo komentovať správanie vzácnej návštevy, služobník?" - rozhorčil sa palatín. "Čo sa máš čo starať o rozptýlenie našich urodzených hostí? Okrem toho vôbec nechápem, prečo by ťa malo vzrušovať pár kostí pohodených na dlážke, hlasnejší spev alebo niekoľko rozbitých pohárov."
"Nuž, vaša milosť, to by skutočne nestálo za zmienku, ale realita je o trošičku horšia. Jednak ich už predvčerom dosť rázne odmietlo obsluhovať služobníctvo pohlavia ženského a keď sa ich majordómus pokúšal k obsluhe prinútiť násilím, tak len zázrakom sa vyhol, ehm, kastrácii. A musím na tomto mieste pripomenúť, že naše slúžky toho znesú fakt dosť. Ešte horšie však je, že ctená návšteva sa veľmi rýchle a bez akýchkoľvek rozpakov či škrupulí preorientovala v dosť nevhodnej forme aj na služobníctvo pohlavia mužského... Vzácne fresky, ktorými sú hosťovské apartmány vyzdobené, tiež dosť utrpeli na kvalite, vážení návštevníci ich najskôr trochu upravili uhlíkmi z kozuba, na môj vkus bol ale tento zásah príliš insitný. Potom ich používali ako cieľovú plochu pri súťaži, v ktorej vyhráva ten, kto vyššie, prepytujem, domočí. Ani zvratkom sa tieto klenoty landijského umenia nevyhli, je dnes dosť náročné odlíšiť podobizeň praotca Jeho Veličenstva od milostivej pramatky. A to, prosím pekne, je hlava praotca vo výške takmer troch siah! Dokonca sa váženým hosťom asi zdá, že sme latríny situovali príliš ďaleko od hodovnej siene, pretože sa tam neunúvajú a vzácne perzské koberce..."
"Dobre, dobre, stačilo," - zastavil gróf Tend príval žalôb. "Beztak som ťa chcel požiadať, aby si s heroldom Jeho Výsosti dohodol stretnutie na dnešné popoludnie. Bohužiaľ, pôjde iba o malú audienciu, vzhľadom na neutešený zdravotný stav našej kráľovskej Výsosti ho prijmem ja sám v kabinete. Od prílišných oficialít budeme musieť upustiť. Princ je však mladý, doteraz nezošnurovaný dogmami dvornej etikety, vadiť mu to možno nebude. Pôjde to nejako decentne vysvetliť jeho protokolu? Mohol by si ešte zdôrazniť, že rozhovor môže skĺznuť do dosť dôvernej roviny a priveľa uší by nemuselo byť na prospech veci."
"Je to trochu nezvyklá situácia, Vaša Milosť, ale nič, čo by výrazne vybočilo z rámca diplomatických konvencií," - herold sa uklonil a pozrel na palatína. To má byť všetko? - pýtali sa jeho oči.
"Skoro by som zabudol, zožeň mi ešte slobodného pána Brissa."
Kto poznal situáciu na landijskom dvore, ten veľmi dobre vedel, že toto bola grófova zlomyseľná pomsta za heroldove nepatričné poznámky o správaní vysokej šľachty. Herold zbledozelenel. Kontaktu s veliteľom tajnej polície sa všetci vyhýbali ako čert krížu. Bola to osoba mocná, vplyvná a hlavne nevyspytateľná, nik nedokázal odhadnúť, čo a kto je mu po vôli a čo a kto nie. Keď mu niečo alebo niekto po vôli nebol, tak následky boli napriek spomenutej nevyspytateľnosti až príliš ľahko predvídateľné. Následky áno, metódy však nie... Hovorí sa, že náhla smrť baróna T. v prudkých kŕčoch bola dôsledkom jediného nevhodného úsmevu na nesprávnom mieste. Niektorí odvážlivci potichu šepkajú, že aj markíz de R. si nezlomil väz pri páde z koňa len tak náhodou, nepatrične ním totiž deň predtým trhlo, keď mu Briss podával ruku. A dokonca ani grófka N. sa vraj na vidličku pri zdolávaní vanilkovej torty nenapichla vlastnou nešikovnosťou, to ale bolo dosť sporné tvrdenie.
Pri heroldovi však dnes stáli všetci svätí.
Len čo gróf vyslovil svoju požiadavku, ozvalo sa z tmavého kúta decentné zakašľanie a spoza zamatového závesu ticho vykĺzla drobná štíhla postava v nenápadnom sivom oblečení. Herold sa opatrne vyhol pohľadu prenikavých žltkastých očí, bleskovo vystrúhal dve hlboké poklony a s náhlivosťou absolútne nevhodnou pre výkon jeho váženého povolania zmizol ako gáfor z trónnej siene.
Tend tiež pocítil nepokoj, ako takmer vždy v Brissovej prítomnosti. Na jeho náhle príchody si už zvykol, ale nervózne záchvevy rúk šéfa tajnej polície a jeho pichľavý pohľad by nenechali pokojným snáď nikoho na svete. Bol to však nesmierne užitočný človek, palatínova moc by bez podpory pracovníka tak výkonného bola len malým zlomkom, nepatrným odleskom moci súčasnej.
To on vytiahol malého ušmudlaného zlodejíčka zo žumpy kráľovského podhradia, on rozpoznal tú iskru jedinečného talentu, ktorá v ňom planula v sotva postrehnuteľných zábleskoch. On sa postaral o jeho výchovu a výcvik, on mu udelil nižší šľachtický titul. On sa ako lev ruval o jeho post pána všetkého toho, čo sa odohráva pod rúškom uhladených slov prázdnej diplomacie, pod tichou hladinou zdanlivo priateľských vzťahov medzi mocnosťami. Dosiahol čo chcel. Získal verného služobníka, ktorý bez slova plnil aj tie najchúlostivejšie príkazy. Spoločníka, ktorý, ako sa zdalo, nemal mocenské ambície a úplne ho uspokojovala úloha bábkara, ktorý spoza kulís poťahuje povrázkami udalostí podľa scenára, ktorý napísal niekto iný. Občas sa však v Tendovi ozval pochybovačný hlások. Nie, svedomie to nebolo. Pochybnosti sa týkali sily výkonnej moci, ktorá bola zverená do rúk jediného človeka. Čo ak žiak prerastie, alebo už nebodaj aj prerástol učiteľa? Čo ak jedného dňa... Nie, vedome si to nemohol nepripustiť. Jeden bez druhého sa zaobísť nedokázali. Palatín bol parádnou šupkou krvavočerveného jablka, Briss červom, ktorý jablko vyžiera zvnútra. Tým jablkom bolo landijské kráľovstvo.
Dokonalý príklad symbiózy.
"Počul si, synu... Možno popoludní," - prekonal nervozitu a prinútil sa objať drobného Brissa okolo pliec. "Bol by som rád, keby som ťa mal po boku. Čo si myslíš o princovi? Podľa rečí, ktoré sa ku mne doniesli, je to nezodpovedný frkan, ktorý trávi čas turnajmi, poľovačkami na nebezpečných tvorov a hýrením s bandou nenažraných šľachtických nepodarkov. Nie je čas pričiniť sa o to, aby usadol na trón Zagorionu? Kráľ Bradar má už požehnaný vek, jeho náhla smrť by nebola podozrivá."
"Priznávam, vaša milosť, že mi už podobné myšlienky hlavou preleteli," - prikývol Briss. "Dokonca som si na vlastnú päsť dovolil vyslať do Zagorionu dvoch svojich najlepších agentov, stačí jediný odkaz a patrične zasiahnu. Ale dovoľte mi požiadať vás o trpezlivosť. Sú určité indície, že mladý Ikyou má toho dosť pod čapicou a svoj imidž ľahtikára si vytvára cielene. Napríklad vôbec nepije alkohol, vedeli ste to? Má osobného sluhu, ktorý mu do pohára namiesto vína tajne nalieva ovocné šťavy. Jeho jedinou vášňou je lov, na turnajových klaniach sa zúčastňuje len v období fyzickej prípravy. Neunáhlime sa, vaša milosť. Nedočkavosť by mohla zapríčiniť, že na zagorionský trón by usadol človek ešte schopnejší, než Jeho Výsosť Bradar Ikyou, daj mu boh dlhý život. Predpokladám, že by sa to priečilo vaším záujmom, gróf."
"Hm, toľká prefíkanosť... Že by sa urodila v tak mladej hlave? Koľko má rokov? Dvadsaťtri, dvadsaťštyri? Dobre, počkáme teda, ale nech sú tvoji ľudia pripravení. Prezraď mi ale jedno, ako sa chcú tvoji mládenci dostať na kobylku Bradarovi, tam si vylámalo zuby už dosť nájomných vrahov."
"Prečo také silné slová, vaša milosť?" - ohradil sa Briss. "Nazývajme ich radšej špecialistami. Naše alchymistické dielne pracujú dňom aj nocou, nové poznatky nás stavajú na špičku v tomto obore."
Tend skrivil tvár.
"Vieš, že nemám rád jedy, je to také... Neštýlové? Neviem, či je to správne slovo... Čepeľ noža sa mi vždy pozdávala viac."
"Jedy? Kto dnes už používa jedy... Problémy s dávkovaním, problémy s aplikáciou, vysoké riziko odhalenia. Nie, naše poznanie je už ďalej. Vedeli ste, vaša milosť, čo je hlavnou príčinou šírenia morovej nákazy? Potkany, gróf, obyčajné potkany! Tento poznatok je celkom čerstvým produktom našej výskumnej práce, sám o ňom viem len niekoľko dní. Stačí, aby sa náš človek zamestnal v kráľovskej kuchyni a nechal vhodné zvieratko prebehnúť po kráľovskom obede. Ani skrývať sa netreba, služobníctvo na nejaké hygienické zásady kašle. Na kráľovskom degustátorovi sa účinok neprejaví, aspoň nie okamžite. Inkubačná doba tri až päť dní. A potom? Mor v paláci, čierna smrť priamo v kráľovskej rodine! Hrozné nešťastie, ale kto sa môže protiviť vôli božej?"
"Riziko odhalenia?"
"Minimálne, Vaša Milosť. Agenti majú veľmi málo informácií, len stručný pokyn, čo treba vykonať a školenie o bezpečnosti práce s vysoko infekčným materiálom. Okrem toho sú trénovaní na odolnosť voči výsluchom piateho stupňa. Päťku, ako zrejme viete, neprežije deväťdesiatštyri percent vypočúvaných. Plus mínus nejaké drobné."
"Šikovné, chlapče, veľmi elegantné a technicky čisté riešenie. Kto by to povedal? Tak dnes poobede, presný čas ti ešte oznámim. Vlastne veď sa ho určite dozvieš aj sám, tebe nič oznamovať netreba."

Úderom štvrtej hodiny popoludňajšej sa dvere malého kráľovského kabinetu otvorili dokorán. Audiencia prebehla presne podľa protokolu, pol hodiny sa heroldi oboch strán predháňali vo výčtoch titulov a zásluh všetkých zúčastnených, potom pár oficiálnych slov, výmeny lichôtok, zdvorilostí a drobných darčekov. Pre väčšinu zúčastnených bola najzaujímavejšou časťou programu časť posledná - degustácia mimoriadne vydarených ročníkov úrody landijských viníc.
Po poldruha hodine sa heroldi ujali úlohy hostiteľov a odviedli sprievody do jedálne, kde na nich čakali bohato prestreté stoly.
Palatín a princ Max osameli v kabinete.
Tend sa prechádzal s rukami založenými za chrbtom a obzeral si nenápadne následníka zagorionského. Doteraz nemal možnosť vidieť ho zblízka.
Mladík bol typickým potomkom rodu Ikyou, vládnucej dynastie Zagorionu - čierne oči, dlhé tmavé vlasy, trochu priveľký orlí nos, urastená svalnatá postava. Celý kráľ Bradar, pomyslel si Tend, len o pár desaťročí mladší.
"Chutilo vám víno, Vaše Veličenstvo?" - prelomil rozpačitú chvíľu mlčania gróf.
"Nie som odborníkom, palatín, ale mojej suite chutilo mimoriadne, v ich mene si vám dovoľujem vysloviť poďakovanie a uznanie. Ale prejdime hádam k podstate problému, dosť bolo tých trápností, nemyslíte? Sme tu sami, gróf?"
"Nuž, hovoríte mi z duše, Vaše Veličenstvo, dosť bolo, ako ste povedali, trápností. Sám som odporcom podobných ceremónií, ale je tu stáročná tradícia, ktorú chtiac-nechtiac rešpektovať musíme. Nakoniec aj prostredie, ktoré som pre audienciu vybral, je dosť neformálne - aj keď duchu obvyklých diplomatických obyčajov neodporuje, nemyslíte? Úplne sami tu nie sme, ale nepovažujte to, prosím, za indiskrétnosť, je tu ukrytý pisár kvôli záznamu z rokovania, ktoré bude mať podľa mojej skromnej domnienky charakter rokovania obchodného. Je to len byrokratické opatrenie kvôli konceptu prípadného kontraktu."
Nebolo to až také nevinné opatrenie z Tendovej strany, za závesom bol ukrytý Briss.
"Myslel som si to, milý gróf," - prikývol s úsmevom princ Max.
"Mohol by som vás požiadať o kópiu záznamu z tejto schôdzky? Ak by vás to, samozrejme, príliš nezaťažovalo..."
"Ale nie, kdeže, Vaše Veličenstvo..."
"Drahý gróf, mohol by som vás požiadať ešte o jednu láskavosť? Hovorili sme o neformálnosti, mohli by ste ma oslovovať Max? Ušetrí nám to dosť času. A aj na tie kudrlinky vo vyjadrovaní by sme možno mohli na chvíľu zabudnúť. Na očiach vám vidím, že nie ste proti. Rád by som teraz v krátkosti zhrnul problém, o ktorý nám ide."
Palatín sa mierne uklonil na znak súhlasu.
"Som rád, gróf," - princ sa tiež spokojne uklonil.
"Takže vo východnej časti pohoria Tirit sa usídlil drak. Za štyri mesiace jeho nevítanej návštevy prišla Landija približne o desať percent úrody obilia, dvadsaťsedem kusov hovädzieho dobytka a sedemnásť poddaných, presný počet oviec nie je uvedený. Pribudli ešte nejaké škody na ovocných sadoch a viniciach. Okrem toho straty na ozbrojencoch silách a výzbroji ako dôsledok pokusov zlikvidovať príšeru vlastnými silami, tie sú ale zahrnuté v štatistikách, ktoré podliehajú utajeniu. Perspektíva nie je dobrá, predlžovanie dračej prítomnosti by pravdepodobne výrazne poznačilo hospodárske výsledky krajiny v tomto roku, dajú sa logicky predpokladať aj sedliacke nepokoje. Máte pritom s riešením podobných problémov dlhoročnú tradíciu, najčastejšie sa tu zvyknú v čase jarného sťahovania usídľovať menšie exempláre Karagoorských šupináčov. Až na nejaké výnimky, za všetky prípady by som spomenul náhodný výskyt Čierneho šabľozubého draka spred tridsiatich rokov. Bolo to zatiaľ presné?" - Max sa spýtavo zahľadel na Tenda.
"Áno, milý Max, vaše údaje zodpovedajú stavu spred desiatich dní. Odvtedy škody trochu narástli, ale nezaťažujme sa zbytočne číslami. Máte výborný prehľad, bravo! Môžem ale vyplniť drobnú medzierku vo vašich údajoch? Čierny šabľozubý sa vyskytol aj v tridsiatom šiestom."
Princ Ikyou pokýval vážne hlavou, poznačil si informáciu na kus pergamenu a pokračoval.
"Tradícia je teda bohatá, postupovali ste štandardným osvedčeným spôsobom. Ak armáda na draka nestačí, vypíše sa konkurz s inšpirujúcou odmenou. Bežne to býva polovica kráľovstva a ruka kráľovskej dcéry. Podmienkou pre zisk odmeny je zase výkon, ktorého podoba sa v priebehu rokov tiež sformoval do dosť šablónovitej podoby: hrdina vlastnoručne odsekne drakovi hlavu a doručí ju na hrad. Tým je právna podstata kontraktu naplnená. Nesplnenie zmluvného záväzku zo strany hrdinu je sankcionované trestom hrdelným. Toľko história. Konkurz podobného druhu ste vypísali aj teraz, ale jeho výsledky nie sú zatiaľ veľmi presvedčivé. Dôsledky som mal možnosť vidieť na vlastné oči, predpoludním som si so záujmom pozrel praktickú aplikáciu práva útrpného. Uniká mi niečo? Žiaden drak predsa doteraz v Landiji viac ako dva mesiace nevydržal..."
Tend pokýval hlavou.
"Stručné, výstižné a v rámci dostupných údajov absolútne presné. Možno by bolo vhodné dodať, že neúspešných kandidátov bolo doteraz osem. Ťažkosti sa v tomto prípade dajú pomenovať veľmi stručne: nový druh draka. Alebo sorta, či rasa, ako chcete. Nelietavý, ale väčší, oveľa väčší, ako tí, s ktorými už skúsenosti máme. Okrem toho očití svedkovia ho videli chrliť oheň. Nechce sa mi tomu veriť, veď napriek všetkým povedačkám je aj drak len tvorom z mäsa a kostí, ktoré oheň spaľuje... Ale fakty sú fakty, polia a sady ľahli popolom a nespornou príčinou bol dračí dych."
Max, ktorý sa doteraz tváril pomerne ľahostajne, zjavne spozornel. Tvár dostala dychtivý výraz lovca, ktorý zacíti korisť.
"To musí byť skutočná rarita, gróf! Venoval sa niekto zhromažďovaniu údajov o tom stvorení?"
"Áno. Pripravil som pre vás súbor správ a hlásení od lesníkov, velenia armády aj poškodených sedliakov. Kráľovský maliar na základe hodnoverných svedectiev vyhotovil aj rekonštrukciu jeho podoby, akvarel je priložený na konci foliantu. Všetci vravia, že je ako živý. A poskytnem vám aj pozorovania neúspešných uchádzačov, je tu súbor ich výpovedí, ktoré dobrovoľne urobili tesne pred popravou."
Tend počas reči vytiahol zo zásuvky bohato vyrezávaného písacieho stola objemný zväzok listín v kožených doskách. Položil ho pred Maxa.
"Prosím. Dovolím si vás ale požiadať o zachovanie mlčanlivosti, tieto materiály majú dôverný charakter. Nie, nie, o štátne tajomstvo nejde," - dodal, keď zbadal otázku v spoločníkových očiach. "Spolieham ale na vašu diskrétnosť, priveľa správ by mohlo vyvolať neželanú vlnu paniky medzi pospolitým ľudom..."
Princ sa zahĺbil do pergamenov. Palatín sa zatiaľ nepokojne prechádzal po miestnosti, občas odpil dúšok z pohára vína.
Po hodnej chvíli sa následník zagorionského trónu zavrtel na kresle, konečne odložil aj posledný arch papiera a zaklapol dosky.
"Hovoril som o rarite, milý Tend, ale je to viac, ide o skutočný unikát! Počas svojej bohatej loveckej praxe som sa len z niekoľkých povestí dopočul o možnom výskyte podobného jedinca, ale považoval som ich za zveličenú fikciu. Štyridsať siah dĺžky, dvojlakťové pazúry, stopu dlhé zuby! Kremičité šupiny v kombinácii s chrbtovým pancierom a kosteným hrebeňom, to je krása! Tie žiarivé farby, tá iskra v oku! Váš maliar má úžasný talent, gróf, odovzdajte mu, prosím, moju gratuláciu. Anadunský Basileon! Prekrásny exemplár! Až sa trasiem od nedočkavosti, aby som ho videl na vlastné oči!"
"Nespomenuli ste chrlenie ohňa..."
"Ach, to zas až taká vzácnosť nie je. Je založené na pomerne jednoduchom princípe, drak má jeden prídavný žalúdok, v ktorom sa mu hromadia zápalné plyny z rozloženej potravy. Okrem metánu je v nich vysoký podiel vodíka, ktorý sa dokáže samovoľne vznietiť pri prechode drsným dračím hrdlom. Plameň sa rozhorí až pred papuľou, takže do priameho kontaktu s tkanivami sa nedostáva, popáleniny nehrozia. Efekt je to úžasný, uznávam. Aj účinky. Málokto však vie, že podobne to funguje aj na druhej strane jeho tela, haha!"
"Hm, aj jeho vetry?"
"Veď sme chlapi, drahý gróf, nebudeme sa červenať pri hrubších slovách. Áno, drak dokáže vypúšťať aj ohnivé prdy... Draci chrliaci oheň sú veľmi efektívni vo využití energetickej zložky potravy, všimli ste si v správe, že ich výkaly sú veľmi suché, čierne a sotva dosahujú veľkosť kravských?"
"Nie, takéto podrobnosti postrehne len špecialista - nebolo by pomenovanie profesionál nevhodné, milý princ? Čo hovoríte na jeho rečové schopnosti? Najpodstatnejšie na koniec: viete tú obludu zneškodniť?"
"Veľa otázok naraz... Profesionál? Ťažko povedať, možno áno, čo sa týka dosiahnutého stupňa zručností. Ako pomenovanie je to však určite nevhodné, máte pravdu. Reč sa u drakov raz za čas ukáže. Majú určitý stupeň inteligencie, ale je to inteligencia iného rádu, ako ľudská. V mozgu majú vyvinuté rečové centrum, ale ich rečové schopnosti len o málo prekonávajú papagájov, niekoľko naučených slov, krátke jednoduché vety... Na záver: áno, viem ho zneškodniť! Ale táto odpoveď má niekoľko ďalších ale..."
"Veľmi zaujímavé, princ Max! Zdá sa, že náš rozhovor sa dostal do veľmi konštruktívnej polohy. S napätím vás počúvam."
"Výhrady sa týkajú predovšetkým podmienok kontraktu, takže riešenie je len a len vo vašich rukách. Začnime snáď plnením predmetu zmluvy zo strany kráľovstva Landija..."
Tend sa úprimne začudoval.
"Nechápem, princ, skutočne nechápem. Odmena aj sankcie sú úplne v súlade s tradíciami, vy sám ste to nakoniec spomenuli v úvode."
"V súlade s tradíciami, práve v tom je pes zakopaný. Polovica kráľovstva a k tomu ruka princezny. Doteraz dostával úspešný lovec drakov za odmenu vždy juhovýchodnú provinciu. Drahý gróf! Veď je to pustatina! Raj pre lúpeživé kočovné kmene, nekalé obchody, nárazníkové pásmo pri útokoch z Tantaristanu! Landija dopláca na toto územie čiastkou, ktoré je vyššia, než dvanástina jej ročného príjmu! Ako najdlhšie si toto územie doteraz dokázalo udržať samostatnosť?"
"Šesť mesiacov," - zašomral Tend. "Máte v tomto bode plnú pravdu, ale šikovný manažér by možno dokázal využiť nesporný potenciál územia pre cestovný ruch - more, hory, púšť. Lúpežné kmene je tiež možné ovládnuť a zdaniť..."
"To všetko je hudba ďalekej budúcnosti a náročných investícií, drahý gróf. Hypoteticky uvažujme takto: južná provincia sa dostane pod moju správu a podarí sa mi ju stabilizovať na akú-takú úroveň. Je to utópia, ale rozmýšľam skutočne len v čisto teoretickej rovine. Nevadilo by vám, že sa Landija zo strategického hľadiska ocitne v kliešťach dvoch spojencov, Zagorion na severe a moja ríša na juhu?"
"Tento problém je vyriešený v zmluve klauzulou o sobáši s kráľovskou dcérou. Je dôvodný predpoklad, že svadbou spriaznené rody by nemali voči sebe pociťovať zášť."
"Tým sa plynulo dostávame k druhému spornému bodu. Dcéra vášho panovníka je... Odpusťte gróf, ak sa vyjadrím neúctivo. Je skrátka dcérou svojho otca. Nevyniká telesnou krásou ani bystrým úsudkom, vyjadrujem sa pritom veľmi diplomaticky, to musíte uznať. Vekom sa blíži k štyridsiatke, každý prípadný záujemca si predsa musí položiť otázku, prečo sa dedička mocnej ríše nevydala už podstatne skôr."
"Politika, milý Max. Vám predsa nemusím hovoriť, že rodinné zväzky na tejto úrovni sa neuzatvárajú na základe akejsi lásky či čohosi podobne imaginárneho. Ide len a len o záujem krajiny."
"Úplne s vami súhlasím. Sobáš mi však musí schváliť štátna rada a obávam sa, že vzhľadom na genetickú zaťaženosť landijského rodu by táto politická možnosť neprichádzala do úvahy. V záujme krajiny je totiž aj zachovanie dedičskej línie trónu bez najmenšieho rizika výskytu prípadných fyzických či duševných defektov."
Tend sa zachmúril, problémy podobného razenia neočakával. Ten mladík je skutočne na úrovni, štátnické myslenie, rozvaha. I tá jeho zábavka, lov nezvyčajných potvor, je, ako sa zdá, dovedená na vysoký stupeň majstrovstva. Sebavedomý, vedomý si vlastnej sily a dôležitosti. Kde má slabinu? Skúsiť malú provokáciu?
"Drahý Max, pokúšam sa pochopiť vaše stanovisko ako celok, ale nedá mi, aby som neprotestoval. Prečo si uzurpujete právo kritizovať obyčaje, ktoré obstáli v dlhej skúške času? Bolo tisíc uchádzačov pred vami, tí žiadne výhrady nemali. Budú určite mnohí aj po vás, tiež nebudú namietať."
Princa z rovnováhy nevyviedol. Max sa len usmial.
"Vážený gróf paladín, uzurpovať si niečo! To by som si nedovolil, prisahám pri všetkom, čo mi je sväté! Chcel som len poukázať na fakt, že táto zmluva je stavaná jednostranne a aj takzvaná odmena prináša len samé výhody Landiji."
"No dovoľte!" - zahral Tend vrcholné rozčúlenie. Siahol po meči a povytiahol ho z pošvy. "Mladý muž, nedovolím podobné reči na pôde..."
Rázne Maxovo gesto a vážny výraz v jeho tvári ho zastavili v pohybe i reči.
"Nie, gróf, na demonštráciu sily nie je teraz vhodná doba. Vzniesol som len vecné námietky, uspokojivé vysvetlenie som nedostal."
Tend zasunul meč späť do pošvy a vystrúhal tvár kajúcnika.
"Máte úplnú pravdu, vážený princ. Tisíckrát prosím o odpustenie. Nech je mojím chabým ospravedlnením skutočnosť, že už po dlhé mesiace žijem v nervozite a obavách o osud krajiny môjmu srdcu tak blízkej."
Max dal najavo, že ospravedlnenie prijíma.
Gróf rýchle premýšľal. Pokus o provokáciu nevyšiel, je treba pokračovať v línii vyjednávania.
"Musím objektívne uznať, že tradícia sa javí z tohto uhla pohľadu skutočne ako trochu nepružný prístup pri riešení našich aktuálnych ťažkostí. Myslím, že podmienky prípadného kontraktu naozaj prispôsobíme novej situácii. Skôr, než budem v tomto smere konkrétnejší, by som si vás ale dovolil požiadať o doplnenie námietok, ak teda ešte nejaké z vašej strany budú vznesené..."
"Mám ešte dve pripomienky. Prvá sa týka sankcií. Sťatie hlavy sa mi nezdá byť primerané. Prečo aj? Má to byť odplata za to, že ktosi nastaví krk v boji s obludou, neuspeje síce, ale podarí sa mu prežiť?"
"Hm, myslím, že to vyriešime ľahko a rýchlo. Dá sa pomerne jednoducho vypočítať majetková i nemajetková ujma, peňažná náhrada by bola prijateľná. Pozemky a porasty poškodené pri boji, prípadné straty na ľudských životoch medzi obecenstvom, strata času a ušlý zisk, náklady na hľadanie nového hrdinu. A tak ďalej, a tak ďalej... Tu asi nájdeme spoločnú reč, všimol som si, že ekonomika vám nie je úplne cudzia. Nedá mi ale, aby som práve v tomto bode nepodčiarkol znovu konzervatívny prístup: čo slovo rytiera, čo rytierska česť?"
"Rytierska česť má skutočne svoju váhu, gróf. Ak by som bol potomkom niektorého z mnohých šľachtických rodov nižšieho rangu, tak takú banalitu, akou je hrdelný trest, ani nespomeniem, aj keď dnešný moderný náhľad na šľachtické slovo je predsa len trochu iný, ako pred sto rokmi. Položme však na misku váh závažnejší argument. Nachádzam sa v trochu delikátnejšom postavení, som následníkom trónu, to je záväzok voči mojej zemi. O svojom úspechu síce ani najmenej nepochybujem, ale hocijaká zmienka o tom, že budúci vladár vydával svoj život ako protistávku do hry osudu by mi mohla v budúcnosti veľmi uškodiť. Nebolo by asi ani v záujme Landije kvôli takémuto detailu narušiť relatívne dobré susedské vzťahy s mocným susedom."
"Moja reč, milý Max, moja reč. Spomínali ste tuším ešte jeden problém..."
Zagorionský následník trónu vstal z kresla a pretiahol si svalstvo. Vytiahol z kožených dosiek akvarel s vyobrazením draka.
"Vyskytnú sa isté technické ťažkosti. Pozrite sa," - pozval palatína k obrázku. Ten sa k nemu s nefalšovaným záujmom sklonil.
"Krk draka má hrúbku približne dve siahy. Aj keď je po stranách sploštený, povedzme na siahu, aj tak je to masa svaloviny, rohoviny a kostí, ktoré treba mečom preťať. Je ešte k tomu všetkému pokrytý kremičitými šupinami, tie sú tvrdšie ako brnenie. I keby sa drak dobrovoľne otočil do tej najpriaznivejšej pozície a bez odporu vyčkával na svoju popravu, tak aj vtedy by odseknutie jeho hlavy predstavovalo veľmi náročný úkon. Mohol by som vám uviesť jednoduchý príklad, predstavuje to zhruba preseknutie urastenej kravy odetej v brnení. Po dĺžke, samozrejme. Ľudské telo nie je schopné úderu takej sily. Pridajme k tomu potom ešte tie praktické okolnosti, že potvora sa bude veľmi čiperne pohybovať, bude sekať po útočníkovi pazúrmi a zubami, páliť ho horúcim dychom a vôbec nebude ochotná predvádzať odhalený krk. Tým nechcem povedať, že drak sa zabiť nedá, vôbec nie! Len toľko, že klasický postup nemá šancu."
"Ako by ste ho teda dokázali zabiť? Tvrdíte, že o vašom úspechu niet pochýb."
"Sú aj pokrokovejšie metódy. Balisty, katapulty, vrhače harpún, míny s čiernym prachom... Ale to sa mi bridí, je to vrcholne nešportové. Ako keby som mal loviť tigra z úkrytu na strome kušou, fuj. Lovec aj korisť by mali byť približne rovnocennými súpermi. Keby som sa s ním mal popasovať osobne, tak by som si zvolil bojovú kosu a zaútočil by som na najslabšie miesto," - ukázal na obraze drakove brušné partie. "Tam sú šupiny redšie a koža najtenšia, rozpárať brušnú dutinu by nebolo natoľko obtiažne. Brucho draka je asi dve siahy nad zemou, ideálna vzdialenosť na zásah ak sa človek dostane pod neho. Nie je to bez rizika, kosa je dvojručná zbraň, neuniesol by som štít. A bez štítu prekľučkovať cez dračie ohníky dosť bolí. Drak ma tiež môže priľahnúť. Alebo môžem byť zavalený vypadnutými črevami, dôsledky sú podobné."
V Tendovi, nemohol si pomôcť, rástol obdiv k mladému princovi. K pozitívnym vlastnostiam, ktoré postrehol skôr, musel pridať veľkú dávku pragmatizmu, schopnosť rýchle objaviť strategické riešenie problému a zmysel pre detail pri jeho taktickej realizácii. Toto by bol kráľ ktorému by sa oplatilo slúžiť do roztrhania tela, šepkalo mu slabým hláskom jeho drobučké lepšie ja. No akurát, prehlušil naivnú fikciu hromový hlas, úradovalo ja horšie. Ten do teba vidí lepšie ako Briss, mal by si najviac dva-tri týždne na útek pred katovou sekerou. Horšie ja malo pravdu, ako vždy.
"Ale," - pokračoval Max - "nepovažujem jeho likvidáciu za najlepšie riešenie, navrhol by som odchyt. Ako odmenu za jeho odstránenie navrhujem draka samotného, odveziem si ho do zverinca v Zagorione. Jeho účtovná hodnota by sa podľa môjho zbežného odhadu mohla pohybovať na úrovni hodnoty juhovýchodnej provincie, takže nikto nič nestratí. Keď už navrhujem, tak mám aj ideu, ako sa elegantne vyhnúť pasáži o ruke kráľovskej dcéry. V povestiach sa často spomína dračia požiadavka na zvýšenie nutričnej hodnoty jedálneho lístka pannou krvi kráľovskej. Využime povery a rozhlásme na verejnosti túto dračiu trúfalosť! Bude potom obrovská smola, keď sa záchranca pri vyslobodzovaní krutou hrou osudu o minútu omešká."
Tri muchy jednou ranou! To je predsa perfektný návrh, pomyslel si palatín. Už-už chcel radostne prikývnuť, ale v poslednej chvíli zachytilo jeho ucho sykot spoza závesu. Pomaličky sa priblížil k Brissovej skrýši a zaostril sluch.
"Vytiahnuť z neho viac!" - začul celkom jasne naliehavý Brissov šepot. Brissove návrhy mali vždy zmysel, pokračoval teda v rozhovore.
"Hm, veľmi nekonvenčné riešenie... Spomínali ste však, že uloviť draka je ťažké, nebude jeho odchyt ešte komplikovanejší?"
Princ Ikyou sa pobavene usmial.
"Máme metódy dovedené k dokonalosti aj v tomto smere, drahý Tend. Trochu odbočím od hlavnej témy, spomeniem spúšť, ktorú narobili tie prasce z môjho sprievodu v hosťovských komnatách. Nie, nemávajte nad tým rukou, viem dobre, že ide o zničené kultúrne poklady nevyčísliteľnej ceny. Pokorne sa ospravedlňujem a rád by som sa vám revanšoval informáciou - mimochodom podliehajúcou vysokému stupňu utajenia - ktorú možno dnes budete pokladať za bezvýznamnú, ale jej analýza výkonným mozgom môže v budúcnosti priniesť Landiji obrovský prospech. Na odchyt drakov využívame ľudí nadaných talentom pre akýsi druh komunikácie s nižšími tvormi, nazývame ich beastmasteri. Majú určitý svojský druh charizmy, ktorou dokážu zvieratá osloviť a plne podriadiť svojej vôli. Netuším, či u Basileona bude podobný postup účinný, ale je tu ešte aj iná cesta. Títo ľudia poznajú dokonale všetky zvyky, prednosti i slabiny zvierat a prípadný neúspech v komunikácii dokážu nahradiť veľmi efektívnym spôsobom. Neverili by ste, ako jednoducho sa dá chytiť drak, aj ten najväčší! Nielen chytiť, ale aj na povrázku odviesť ako krotký baránok! Svetovou špičkou v tomto obore je Tarru, vymyslel som preňho titul Komorník - Nosič luku aby mohol byť mojím trvalým spoločníkom."
"Tarru, Tarru..." - zamyslel sa Tend. "To je ten, o ktorom sa hovorí, že nosí kobru namiesto opasku?"
"Ha, ha," - schuti sa zasmial Max. "Klebety, to som mu zatrhol už pri prvom pokuse, kobra je predsa symbolom výsostne kráľovským. Zelenú mambu však zvykne nosiť ako náhrdelník."
"Asi by bolo príliš trúfalé pýtať sa na podrobnosti odchytu, však? Myslel som si to... Ak ale môžem položiť ešte jednu otázku - načo vám bude v Zagorione drak tejto veľkosti? Chápem, že vo zverinci by sa vynímal úžasne, prestíž kráľovstva a tak ďalej, ale náklady na jeho chov predsa musia zruinovať každú štátnu kasu..."
"Milý gróf, toto by som skutočne nemal... Ale dobre, vážim si vaše pohostinstvo a vašu nekonečnú zhovievavosť natoľko, že vám i toto tajomstvo prezradím. Drak nebude vo zverinci. Spomínal som už jeho vysoko účinné trávenie, drak je takmer dokonalý tepelný stroj! Predstavte si možnosti jeho využitia: vykurovanie v zime, žeravé ohniská v kováčskych vyhniach, pece na tavenie kovov a pece hrnčiarske... Napriek zakoreneným predstavám o jeho krvilačnosti a túžbe po mäse sa takýto drak dá kŕmiť prakticky ľubovoľnou stravou organického pôvodu - zdochlinami, hnojom, pilinami, slamou. Je tu síce pomerne vysoká vstupná investícia na ustajnenie a pripútanie, ale prevádzkové náklady sú minimálne a výnos vysoký, investícia sa vráti odhadom do dvoch rokov. Potom drak produkuje už len čistý zisk."
Otázky boli podľa všetkého vyčerpané. Tend sa znovu nebadane priblížil k Brissovej skrýši.
"Nie! Odmietnuť!" - zaznela veľmi rázna šepkaná direktíva. Ostrosť tónu palatína zaskočila. Nechápem, hovoril si v duchu. Informácie boli síce zaujímavé a môžu byť aj dôležité, ale je to trochu na dlhé lakte. Efekt z využitia princovej ponuky by bol pritom okamžitý. Asi starnem, pokrútil hlavou. Váhal. Hm, treba získať trochu času.
"Vážim si vaše návrhy, milý princ, a pokladám ich za veľmi rozumné. Hlavne po vysvetleniach, ktoré ste mne, laikovi v obore drakov, láskavo poskytli. Vymykajú sa však natoľko z rámca zaužívaných postupov, že, napriek určitej mojej náklonnosti k veciam novým, potrebujem na ich zváženie viac času. Vyhovovalo by vám stretnutie zajtra o takomto čase?"
"Obávam sa, milý gróf, že vás musím požiadať o okamžité rozhodnutie. Je mi to nesmierne ľúto. Môj program je však skutočne nabitý," - vytiahol z vrecka kúsok papiera s poznámkami. "V Cersi vyčíňa hydra, tiež je tam vypísaný konkurz na jej ulovenie. V Ashwicku sa premnožili ľudožravé levy, potom turnaj v Deletien, výročná poľovačka v Hurttu, ďalší turnaj na Kantarskom hrade... Ľutujem. Vy sám určite zažívate časový stres podobný tomu, ktorému som vystavený ja a nepochybne chápete môj chvat."
Líška prešibaná! Vieš ty veľmi dobre o čo mi ide! Jeden deň by ťa určite nezabil, všade na teba ochotne počkajú... Nedá sa nič robiť, musím povedať rozhodné slovo, uvažoval Tend. Spoľahnúť sa na Brissa? Postrehol niečo, čo mne ušlo? Alebo len intuícia? Ešte nikdy sa nepomýlil. Nech to čert berie, verím mu, ukončil úvahu.
"Je mi ľúto, Vaša Výsosť," - vrátil sa palatín k oficiálnemu osloveniu. "Ani netušíte, ako veľmi. V takom prípade musím povedať nie. Možno - nie možno, ale celkom určite - na vlastnú škodu. Bude zrejme treba revidovať niektoré príliš skostnatené zvyky, ale to je záležitosť dlhodobá. Dnes však..." - pokrčil plecami. "Bohužiaľ."
Ak bol Max sklamaný, tak to nijako nedal najavo. Po niekoľkých zdvorilostných frázach privolal Tend herolda. Audiencia skončila.

"Vylez už konečne!" - ostro zvolal Tend len čo sa dvere za princom zatvorili. "Je ti dúfam jasné, že mi máš toho veľa čo vysvetľovať!"
Briss nehlučne vyliezol zo skrýše a s prefíkaným úsmevom prikývol.
"Samozrejme, vaša milosť. Dôvodov na môj neokrôchaný zásah do vašich úmyslov bolo niekoľko. Prosím, zabudnite veľkoryso na nepatričné formulácie, ktoré som pri konzultáciách používal. Mohlo to vyznieť, ako keby som vám dával príkazy, ale nutnosť zachovať utajenie mi nedovolila použiť spôsob zdvorilejší."
"O to nejde," - mávol gróf rukou. "Ale prečo sme odmietli taký výhodný návrh? Zbaviť sa pri jednej príležitosti draka, princezny aj administratívnych problémov spojených s prevodom vlastníctva juhovýchodnej provincie! Takáto šanca sa nenaskytne každý deň. A čo ďalej? Drak nám tu stále zostáva trčať ako tŕň v zadku! Mimochodom, ako to, že nás samotných nenapadlo to geniálne riešenie s princeznou?"
Briss sa neprestával usmievať.
"Vaša Milosť, veľa otázok naraz, ale zodpoviem ich všetky k vašej najvyššej spokojnosti, buďte prosím trpezlivý. Smiem sa posadiť? Najskôr hádam tá záležitosť s princeznou. Vaša Milosť! Ako by ste mohli predpokladať, že nám takáto alternatíva mohla ujsť!" - zatváril sa dotknuto, vytiahol spod kabáta zväzok žltých listín a položil ho pred grófa.
"Zbierka povestí a ľudových rozprávok, spísal ich nejaký mních. Je tam dosť informácií o všelijakých netvoroch. Ak sa pozriete na stranu dvanásť, tak tam nájdete výrazne vyznačenú pasáž, z ktorej dosť jasne vyplýva možnosť, o ktorej princ v súvislosti s princeznou hovoril. Stačilo zainteresovať knihovníka, aby naznačil Jeho Veličenstvu existenciu takéhoto spisu a pri jeho záujme o všetko, čo sa drakov týka..."
"Dobre, ale mohol si to spomenúť skôr. Pokračuj."
"Nepovažoval som za potrebné vás tým zaťažovať. Je v zásade jedno, či bude princezná vydatá alebo skonzumovaná. Keďže Jej Výsosť sa dosť podala na Jeho Veličenstvo, tak nepredpokladám zásadnú zmenu systému vlády po jej prípadnom nástupe na trón. Myslím, že výhodnejšie pre nás bude, keď sa táto metóda uplatní najskôr v zahraničí a my ju prevezmeme keď sa dostatočne rozšíri. Ako cudzí kultúrny vplyv na naše obyčaje. Vieme potom na úkor Zagorionu, ako pôvodcu metódy, uhrať pár bodov naviac na diplomatickom poli."
"Výborne, súhlasím, ďalej."
"Pri popise likvidácie draka princ zámerne prezradil čosi z know-how o jeho chytaní. Zahral sa na granda, staval na predpoklade, že tie poznatky beztak nedokážeme využiť. Napriek tomu, že je nesporne nadaný, mu však uniklo niekoľko informácií, ktoré vedome prezradiť nechcel. Prejavila sa určitá neskúsenosť a prílišné sebavedomie. Mladosť a absencia potrebnej rutiny. Princ zaiste čoskoro získa bohaté skúsenosti a bude z neho výborný kráľ, podobné chybičky sa však stávajú aj oveľa skúsenejším... Fenomén beastmaster nám nie je neznámy, ale s jeho výskumom sme zatiaľ len v plienkach, žiaľ. Máme v záznamoch niekoľko potencionálnych kandidátov a pozorne sledujeme ich prejavy. Zaujala ma však zmienka o pánovi Tarru a možnosti lovu draka aj bez využitia beastmastera. Pán Tarru má podľa nášho dôveryhodného zdroja niekoľko pozoruhodných koníčkov, patria medzi ne aj kohútie zápasy a sokoliarstvo. Pamätám si matne ešte z detstva, že majitelia kohútov aj sokoliari svojim zverencom zakrývajú oči, potom s nimi dokážu ľubovoľne manipulovať. Pri príprave na dnešnú audienciu som si preštudoval niektoré materiály o drakoch. Verili by ste, vaša milosť, že anatómia draka je veľmi príbuzná vtákom?"
"Zaujímavé, chlapče, skutočne zaujímavé. Výborný postreh a brilantná dedukcia. Takže sa mi snažíš povedať, že je v našich silách pomocou takého triviálneho postupu chytiť draka živého a použiť ho podľa plánu princa Maxa?"
"Presne tak, vaša palatínska milosť. Dobrovoľníci sa síce určite nepohrnú v húfoch, ale aj ľahšie formy práva útrpného dokážu vystupňovať skryté sklony človeka ku konaniu hrdinských činov na neuveriteľnú úroveň. Možno vás kandidáti z nášho zoznamu nenadchnú, sú to všetko pomerne, ehm, jednoduchí ľudia. Ale ten, ktorý bude úspešný, bude aspoň tvoriť s princeznou rovnocennú dvojicu pri vládnutí v juhovýchodnej provincii."
"Odpusť, synu, že som ti nedôveroval. Očakávam, že mi zajtra ráno predstavíš kandidáta a vo večerných hodinách nám bude celá krajina žehnať za to, že sme ju oslobodili od obludy."

Dvere na trónnej sieni sa s buchotom rozleteli. Palatín odetý v slávnostnej uniforme sedel v elegantnom kresle vedľa trónu a zvedavo sa díval na bosonohého zavalitého sedliackeho mládenca v konopných gatiach, ktorý si škrabal rany od korbáča na chrbte a s otvorenou hubou pokukoval okolo seba. Princeznú, ktorá sedela v podobnom kresle na druhej strane trónu, to navidomoči vôbec nezaujímalo, venovala sa prieskumnej činnosti vo vlastnom nose. Herold trikrát udrel ceremoniálnym žezlom a dal všetkým hlasito na vedomie:
"Ján zvaný Tupý, najmladší syn Bartolomeja, veľkochovateľa hydiny a vodného vtáctva, majiteľa majera Blatá, sa týmto pokorne uchádza o česť bojovať s netvorom ohavným a prevelikým, ríšu landijskú po dobu predlhú ukrutne sužujúcim..."